Alergia je ochorenie imunitného systému charakteristické hyper-senzitívnou reakciou na určitý externý podnet. Prevalencia alergií a počet alergikov vo svete stále narastá. Prečo alergia vzniká a aké druhy alergénov poznáme?
Alergia je prehnaná obranná reakcia organizmu na určitý externý faktor - nazývaný alergén. Reakcia sa môže prejavovať celkovo i lokálne a závisí to najmä od spôsobu vniknutia alergénu do tela jedinca.
Etiológia, príznaky, druhy alergií i alergénov, diagnostika, možnosti liečby a iné zaujímavé informácie sa dozviete pokračovaním v článku.
Čo je to alergia?
Alergia je označenie pre ochorenie imunitného systému človeka, pri ktorom dochádza k imuno-patologickej reakcii na určitý, pre organizmus alergika negatívny podnet z externého prostredia.
Dané látky (podnety) sú pre zdravého jedinca prirodzené a nie sú vo všeobecnosti zdravotne škodlivé. To však neplatí len pre ľudí trpiacich alergiou, nakoľko ich imunitný systém vyhodnocuje dané látky ako cudzie, či nebezpečné.
Alergia má rôzne formy, prejavy a príznaky. Od miernejších lokálnych prejavov (kýchanie, svrbenie očí, plný nos), celotelové či kombinované reakcie, až po anafylaktický šok.
Alergická hyper-sentiztívna reakcia organizmu vzniká pri prieniku „škodlivého“ podnetu do organizmu. Podnety vyvolávajúce alergickú reakciu sú nazývané alergény.
Pri alergickej reakcii a prieniku alergénu do tela, organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je následne zodpovedný za alergické nežiadúce príznaky a prejavy.
Počet alergikov vo svete neustále narastá. Najmenej 25 % obyvateľstva vyspelých krajín je alergických na určitý alergén.
Nárast alergikov je stále skúmaný odbornou verejnosťou, no je najmä prisudzovaný zmenou životného štýlu, fajčením nikotínu, inhaláciou výfukových plynov, minimu fyzickej aktivity, nadmerným pôsobením stresu, vyčerpanosťou a inými ďalšími faktormi životosprávy.
Príčiny
Vznik alergie nie je v súčasnosti odbornou verejnosťou úplne objasnený. Za alergiu môže však patológia imunitného systému, ktorý citlivo reaguje na rôzne faktory a látky.
Za poruchami imunitného systému stojí najmä genetická predispozícia a externé faktory počas života jedinca. Príkladom vonkajšieho faktoru životospráva, či dlhodobé vystavovanie sa určitým látkam v práci.
Človek môže mať alergiu na jeden určitý alergén i na niekoľko nezávislých alergénov súčasne.
Existuje však pojem skrížená alergia, ktorá často vzniká na základe podobnosti jednotlivých alergénov.
Existuje viacero foriem porúch imunity a alergia je len jednou z nich:
Imunodificiencia – nedostatočný a slabý imunitný systém organizmu. Prejavuje sa častými infekciami a nedostatočnou odpoveďou na liečbu.
Autoimunitné ochorenie – vlastný organizmus bojuje proti sebe a vyhodnocuje vlastné bunky za nebezpečné.
Imunoproliferácia – ochorenie vzniká z nadmerného rastu buniek či bujnenia. Patria sem najmä hematologické alebo nádorové ochorenia.
Alergia – precitlivenosť imunitného systému. Organizmus alergika sa bráni určitým látkam, ktoré sú neškodné pre zdravého jedinca.
Rozdelenie alergií a alergénov
Alergény sú látky, ktoré sú alergikmi vyhodnotené ako škodlivé. Delia sa najmä podľa spôsobu prieniku do organizmu.
Druhy alergénov:
Inhalačné alergény.
Potravinové alergény.
Lieky a liečivá.
Bodnutie hmyzom.
Iné a kontaktné alergény.
Inhalačné alergény stoja za najznámejšími alergiami. Ide o látky, ktoré človek vdychuje dýchacími cestami. Je sem zaraďovaný peľ, prach, roztoče, trávy, byliny, plesne, zvieracie alergény a mnohé iné látky.
Najsilnejšie zvieracie alergény sa nachádzajú v slinách, žľazových sekrétoch a moči zvierat. Avšak mikroskopické čiastočky sa vznášajú aj vo vzduchu a usádzajú sa na povrchoch v domácnosti. Ide najmä o alergény mačiek, psov a hlodavcov.
Potravinové alergény stvoria širokú skupinu látok spôsobujúcich nežiadúce reakcie organizmu pri ich konzumácií. Významným potravinovým alergénom je napríklad vajce, mlieko, pšeničná múka, orechy, sója, ryby a rôzne druhy ovocia.
Alergici môžu mať rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové množstvo alergénov v potravinách s hrozbou anafylaktickej reakcie, iní zase dané množstvá tolerujú a reagujú až na väčšie množstvo alergénu v potravine.
Lieky a liečivá môžu niektorým alergikom spôsobiť nežiadúce reakcie. Alergénom môže byť Penicilín, Neomycin a iné druhy antibiotík, barbituráty či lokálne anestetiká.
Bodnutie hmyzom - alergická reakcia môže byť spôsobená aj uhryznutím alebo bodnutím určitým druhom hmyzu. Hlavným zastupiteľnom na našom území je osa, včela, sršeň či čmeliak.
K ostatným alergiám možno radiť látky či podnety vyvolávajúce nežiadúce reakcie pri kontakte s alergikom. Ide napríklad o alergiu na slnečné žiarenie, chlad, latex a iné.
Príznaky
Primárnym bodom pre diagnostiku a príznaky alergie je príčinná súvislosti medzi „škodlivým“ podnetom a prejavmi alergika. Príznaky alergie spúšťa práve kontakt s daným alergénom, no pri vylúčení kontaktu nežiadúce príznaky alergie ustupujú.
Presné príznaky a prejavy alergie závisia od zdravotného stavu, spôsobu prieniku a množstva alergénu v organizme alergika.
Často ide o bežné vdýchnutie inhalačného alergénu, ktoré sa môže prejaviť pocitom plného nosa, smrkaním či kýchaním. Alergie respiračného systému sa môžu prejaviť kašľom, tlakom na hrudníku, aj pískaním pri dýchaní.
Inhalačný alergén môže dráždiť oči svrbením, začervenaním a lokálnym opuchnutím viečka.
Pri podráždení kože je zase časté začervenanie, vznik ekzému, opuchu, špecifickej vyrážky alebo iného nežiadúceho kožného prejavu.
Potravinové alergény môžu spôsobovať lokálny opuch ústnej dutiny, nevoľnosť, zvracanie, vodnatú stolicu a iné tráviace ťažkosti.
Pokiaľ sa dostane alergén do krvného obehu jedinca, napríklad pri bodnutí či uhryznutí hmyzom, môžu byť následné príznaky nebezpečné. Môže byť prítomná zvýšená dýchavičnosť, ťažké dýchanie alebo tiež pokles krvného tlaku.
Znížený krvný tlak, zblednutie a prítomnosť studeného potu je nazývaný aj ako anafylaktický šok.
Klinický obraz anafylaktickej alergickej reakcie závisí od množstva vniknutej látky a uvoľnenia histamínu od miesta postihnutia.
Dochádza v priebehu krátkej chvíle k vazodilatácii ciev, k hemokoncentrácii, k hypovolémii, k tachykardii (zvýšeniu tepu srdca), k bronchokonstrikcii (zúženiu priedušiek) a následne ku zvýšeniu pľúcneho cievneho odporu a respiračnej nedostatočnosti.
Alergiu a konkrétne alergény musí diagnostikovať odborný lekár špecialista – alergiológ (alergiológ-imunológ).
Prvým krokom je základné vyšetrenie pohľadom, pohmatom, posluchom a palpáciou. Súčasťou je odobratie kompletnej zdravotnej anamnézy s dôrazom na rodinnú anamnézu a taktiež rozhovor s pacientom o jeho klinickým príznakoch.
Lekár zisťuje príčinu zhoršovania udávaných symptómov.
Základom diagnostického postupu je alergénový kožný test. Vykonáva sa na predlaktí pacienta s podozrením na určitú formu alergie. Na kožu sú aplikované zriedené rôzne alergény vo forme kvapiek.
Pokožka sa v oblasti alergénovej kvapky mierne podráždi. Následne je vyhodnotená individuálna kožná reakcia pre každý jeden alergén zvlášť.
V rámci diagnostiky môže byť odobratá krvná vzorka pacienta pre stanovenie hladiny špecifických alergénových protilátok IgE. Môžu byť vyšetrované jednotlivé alergény alebo skupina určitých alergénov.
Pri podozrení na inú poruchu imunitného systému než je alergia, sú vykonávané laboratórne testy na imunodeficitu (obranné protilátky/bunková imunita), autoimunitu (autoprotilátky), zápalové parametre v krvi a protilátky v rámci prekonania alebo trvania infekcie v organizme.
Súčasťou alergiologického vyšetrenia bývajú funkčné testy (spirometria, vyšetrenie pľúc), či mikrobiologické vyšetrenia (kultivácia hlienu z horných dýchacích ciest, vyšetrenie vzorky moču) a v niektorých prípadoch i odporúčanie na zobrazovacie prístrojové vyšetrenie (CT, Röntgen, MRI..).
Spirometria je nenáročné vyšetrenie s cieľom zistenia stavu, kapacity a výkonu pľúc pacienta. Ide o funkčné vyšetrenie najmä u alergikov pre inhalačné alergény.
Výsledkom spirometrie je graf ukazujúci objem vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v čase.
Kožný diagnostický alergénový test. Zdroj foto: Getty Images
Prevencia vzniku alergie
Nakoľko je alergia podmienená najmä genetickým faktorom vzniku, prevencia ako taká, neexistuje. Avšak, vhodnou životosprávou, elimináciou alergénnych podnetov a dodržiavaním pravidelnosti stanovenej liečby, je možné príznaky alergie výrazne eliminovať.
V rámci primárnej prevencii vzniku alergie počas tehotenstva je dodnes stále skúmaný vplyv životosprávy a okolia matky.
Eliminačná diéta v zmysle vylúčenie možných alergizujúcich potravín zo stravy matky nepreukázala priamy dôkaz o pozitívnom účinku na novorodenca. Avšak je potrebné, aby matka rešpektovala a pod dohľadom lekára vlastné alergie počas priebehu tehotenstva i dojčenia.
Dojčenie má priaznivý vplyv na zníženie výskytu alergie u deti plne dojčených do 4. – 6. mesiaca.
Naopak fajčenie matiek počas tehotenstva zvyšuje riziko vzniku alergií a astmy u dieťaťa.
Sekundárna prevencia pri diagnostikovaní alergií spočíva v maximálnej eliminácií alergénových podnetov a úprave životosprávy.
V rámci potravinových alergií je prevencia jednoznačná, a to vyvarovanie sa konzumácie alergénov a edukácia o zložení jedál a potravín.
Alergikom na zvieracie alergény sa neodporúča pohybovať sa v blízkosti daného zvieraťa v domácnosti.
Alergikom na prach, roztoče, plesne a iné podobné alergény sa odporúča úprava domáceho i pracovného prostredia.
Absolvovala som bakalárske štúdium fyzioterapie na fakulte biomedicínskeho inžinierstva ČVUT v Prahe. Nadviazala som a absolvovala magisterské štúdium na fakulte zdravotníctva TnUAD. Aktuálne sa venujem PhDr. rigoróznemu výskumu. Pracovala som ako fyzioterapeut v rehabilitačnej klinike v Prahe a taktiež ako rehabilitačný pracovník v nemocnici v Liberci. Počas výkonu zamestnania som bola súčasťou zdravotníckeho tímu na oddelení Covid19. Najviac sa zaujímam o pohybový aparát človeka, rehabilitáciu v gynekológii a prírodnú medicínu. K mojim hobby patrí cvičenie, beh a mediálna komunikácia.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!
Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí
mesačne.
Napíšte nám →
Zoznam lekárov liečiacich chorobu
Tu uvedené informácie ohľadom formy, spôsobu a konkrétnej liečby sú len informatívneho charakteru, pričom záleží od každého prípadu a od každého lekára individuálne, akým spôsobom bude liečba realizovaná. Niektoré spôsoby terapie sa vykonávajú ambulantne, ale nielen výlučne ambulantne, ale aj iným spôsobom. V tom prípade ambulancie nemusia byť poskytovateľom konečnej liečby. O forme liečby sa poraďte vždy s odborným lekárom.
