Ochorenia polohovo sluchového nervu

Ochorenia polohovo sluchového nervu sú úzko prepojené s chorobami vnútorného ucha, keďže práve vnútorným uchom tento nerv. Ide o nerv, ktorý sa volá taktiež aj 8. hlavový nerv alebo statoakustický nerv a je to senzitívny nerv privádzajúci do mozgu informácie z dvoch druhov rôznych orgánov a to z ucha, konkrétne z Cortiho orgánu vnútorného ucha a z rovnovážneho orgánu, konkrétne z Vestibulárneho aparátu. Poruchy v tomto nerve sa prejavujú teda rôznymi príznakmi.

Vzápätí oba nervové vlákna vstupujú spoločne do priestoru medzi mostom a mozočkom v mozgu a končia v mozgovom centre zodpovednom za spracovanie podnetov o polohe a sluchu. Ochorenia statoakustického nervu sa ale netýkajú len nervu samotného, ktorý môžu postihnúť rôzne zápaly, nádory alebo iné poruchy funkčnosti či prenosu signálu, ale ide aj o ochorenia súvisiace s Cortiho orgánom a vnútorným uchom a choroby Vestibulárneho aparátu a Vestibulárnej funkcie.

Stavba statoakustického nervu a prenos signálu

Statoakustický nerv sa nachádza vo vnútornom uchu, hoci z pohľadu chorôb ide o zvlášť orgán, ktorý nemusí vždy mať spojitosť s ostatnými časťami vnútorného ucha. Tento nerv prenáša dva druhy signálov a to signál ohľadom rovnováhy a polohy tela a signál sluchový. Nerv je tak tvorený dvoma rôznymi vláknami a tým je medzi ostatnými nervami v tele unikátny, pretože môže prenášať dva druhy signálov, ktoré získava z dvoch rôznych orgánov v uchu.

Prvým orgánom je Cortiho orgán, v ktorom sa vetví sluchový nerv. Tento orgán je súbor štruktúr v prepážke slimáka vnútorného ucha. V rámci sluchových receptorov sú najdôležitejšou časťou orgánu vláskové bunky, ktoré zabezpečujú prevod mechanickej energie zvukových vĺn na elektrický signál. Transmiter následne tento signál predáva z Cortiho orgánu na vlákna sluchového nervového vlákna v rámci 8. hlavového nervu, čiže polohovo sluchového nervu.

Ak je do priestoru vnútorného ucha privedené akustické vlnenie, dochádza k prenosu mechanickej energie na bazilárnu membránu, ktorá sa rozkmitá. Rozkmitanie v konkrétnej časti bazilárnej membrány závisí na frekvencii akustického vlnenia. V každom prípade je toto rozkmitanie zachytené vláskovými bunkami, ktoré ho prevedú na nervový impulz pre nerv a ten ho odošle do mozgu k ďalšiemu spracovaniu. V prípade poruchy Cortiho orgánu je problém so vznikom alebo odovzdaním tohto impulzu do nervu.

Druhým orgánom je Vestibulárny aparát. Ide o zmyslový orgán nachádzajúci sa v labyrinte vnútorného ucha, ktorý je zodpovedný za vnímanie rovnováhy tela. Tento aparát predstavuje zároveň hlavnú časť vnútorného ucha a je tvorený systémom viacerých kanálov, ktoré sú vo vnútri vyplnené endolymfou a naokolo perilymfou. V jednotlivých častiach sa nachádzajú aj zmyslové neuromastové bunky, ktoré vedia zachytiť konkrétnu polohu alebo rovnováhu a odovzdať túto informáciu ďalej.

Samotný vestibulárny aparát tvoria guľovitý vačok, Vestibulum ako centrum aparátu, vajcovitý vačok, bočný kanálik, zadný kanálik a predný kanálik. Tieto polokruhovité kanáliky vnímajú uhlové zrýchlenie hlavy, kým guľovitý vačok vníma priamočiare vertikálne zrýchlenie a vajcovitý vačok zas priamočiare horizontálne zrýchlenie. Celý tento aparát vedie informáciu o polohe tela do mozgu, pričom vonkajšia aj vnútorná miazga pomáhajú tiež zmyslovým bunkám v aparáte s vedením tohto signálu.

Informácie z Cortiho orgánu aj Vestibulárneho aparátu sa dostávajú statoakustickým nervom do mozočka, kde dochádza k ich vyhodnoteniu, ale aj do iných oblastí centrálnej nervovej sústavy. Samotné analyzátory sa nachádzajú taktiež aj v spánkovom laloku a ide o analyzátor sluchový a polohový. Samotný nerv má niekoľko rôznych dráh, pričom každá z nich vedie informáciu do inej oblasti alebo časti mozgu a nervovej sústavy, čím sa zabezpečujú rôzne funkcie udržovania polohy, koordinácie pohybov a vnímania sluchu.

Pokiaľ príde k poruchám buď v sluchovom alebo rovnovážnom orgáne, prípadne ak ide o problém priamo s polohovo sluchovým nervom, tieto ochorenia sa prejavia buď poruchami sluchu alebo poruchami rovnováhy. Medzi časté príznaky tak patria nedoslýchavosť, čiastočná alebo úplná strata sluchu, tinnitus, rôzne ušné šelesty, závrate rotačné alebo pozičné, točenie hlavy, nevoľnosti, nystagmus očí alebo celková porucha rovnováhy zvaná vestibulárna ataxia.

Choroby vestibulárnej funkcie

Medzi poruchy a choroby vestibulárnej funkcie, čiže poruchy polohového aparátu, patria napríklad Meniérova choroba, hydrops labyrintu, Meniérov syndróm, benígne paroxyzmálne polohové Vertigo, estibulárna neuronitída, Lermoyezov syndróm, centrálny polohový nystagmus a aurálne, periférne alebo otogénne Vertigo. Všetky tieto poruchy a ochorenia sa prejavujú najmä narušením funkcie rovnováhy a koordinácie rovnováhy a taktiež točením hlavy alebo závratmi.

Medzi ochorenia vestibulárneho charakteru patrí napríklad aj Lermoyezov syndróm, ktorý sa prejavuje častými a opakujúcimi sa záchvatmi alebo epizódami točenia hlavy, pričom po odznení tohto príznaku sa vracia vnímanie rovnováhy a pohybov do normálnej hladiny. Obvykle sú tieto točenia hlavy sprevádzané aj ušným šumom a znížením sluchových funkcií. Tento syndróm vzniká poruchou priamo v labyrinte, pričom nejde o chronickú poruchu, ktorá by zanechávala trvalé následky.

Pomerne častou chorobu je aj tzv. Vestibulárny syndróm. Dochádza k nemu pri poruche vzájomnej rovnováhy oboch Vestibulárnych aparátov v oboch ušiach. Najčastejšie sa toto ochorenie prejavuje podobne ako iné podobné poruchy vestibulárnej funkcie závratmi a točením hlavy, ktoré majú rotačný charakter, ale tiež aj nevoľnosťami, zvracaním, človek je bledý a nadmerne sa potí. K ochoreniu dochádza vplyvom konfliktu jednotlivých senzorických vstupov do mozgu.

Tento syndróm môže mať dve formy a to buď periférnu alebo centrálnu. Centrálna na rozdiel od periférnej nie je závislá na polohe hlavy a prejavuje sa nepríjemnejším typom závrate, ktorý je trvalý. Periférny vestibulárny syndróm zas súvisí s poruchou na 1. nervovej vestibulárnej dráhe, či už v oblasti priamo receptorov aparátu alebo v oblasti ganglií vestibulárneho nervu. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch je liečba možná len symptomaticky a nie kauzálne.

Veľmi častou chorobou je aj benígne paraxyzmálne polohové vertigo, ktorá má skratku BPPV a ide o chorobu spôsobenú tiež Vestibulárnym aparátom. Príčinou choroby je nahromadenie drobných kryštálikov v určitej časti olokruhovitých kanálikov v aparáte, ktoré spôsobujú dráždenie vláskovitých buniek. Choroba sa prejavuje intenzívnymi ale krátkodobými závratmi a najčastejšie sa vyskytuje u ľudí nad 50 rokov po úraze. Liečba spočíva v sérii rôznych cvičení a regeneračných cvikov.

Pomerne častým je tiež Vertigo, ktoré môže mať viacero foriem a to napríklad periférnu, otogénnu alebo aurálnu. Ide o tzv. pravý závrat, kedy dochádza u človeka k ilúzii pohybu a to buď lineárneho alebo rotačnéhu. Najčastejšie je tento stav spôsobený dysfunkciou periférneho alebo centrálneho nervového systému. Obvykle je sprevádzaný tento stav aj zvracaním, bledosťou a celkovou nevoľnosťou. Vertigo môže byť centrálnehoj aj periférneho pôvodu, ak je postihnutie obojstranné, prichádza aj k vestibulárnej ataxii a osciloskopii.

Choroby VIII. hlavového nervu

Vestibulárny nerv môže postihnúť viacero druhov ochorení. Či už ide priamo o zápalové choroby, prípadne o nádorové ochorenia alebo iné choroby spôsobujúce narušenie funkčnosti alebo možnosti prenosu nervového signálu z polohovo-sluchového aparátu až do mozgu. Najčastejšie však medzi choroby postihujúce alebo súvisiace s hlavovým nervom patria rôzne druhy zápalov infekčného charakteru alebo rôzne nádorové choroby spôsobujúce útlak a narušenie funkčnosti nervu.

Vestibulárna neuronitída je zápalové ochorenie, ktorí je izolované a jednostranné a postihuje vestibulárny nerv. Ide o zápal vestibulárneho nervu a prejavuje sa závratmi a najčastejšie je spôsobené vírusovou infekciou. Často postihuje ľudí vo veku do 40 rokov, nedochádza k poruchám sluchu, avšak vzniká rotačná závrat akútneho alebo subakútneho charakteru. Pri úplnom vestibulárnom syndróme sa objavujú aj tonické úchylky a kompletný nystagmus, čiže nekontrolovateľný opakovaný menší pohyb očí.

Ochorenie môže mať statickú aj dynamickú formu podľa toho, aká charakteristika príznakov a klinických symptómov u človeka postihnutého touto neuritídou prevláda. Liečba ochorenia je konzervatívna a užívajú sa antivirotiká a to dlhodobo, obvykle až 3 týždne. Dôležitá je tiež rehabilitácia po tom, čo pominú vegetatívne symptómy a je možný pohyb. Bohužiaľ však ochorenie v mnohých prípadoch spôsobuje dlhodobé problémy aj po vyliečení a úplná úprava funkcií nastane len v tretine prípadov.

Neurinóm nervoakustického nervu je pomerne častá choroba tohto dôležitého nervu, pričom ide o nádorové ochorenie nezhubného charakteru, ktoré sa vyvíja pomerne dlhé obdobie a nádor rastie niekedy aj viac rokov. Tento nádor tlačí na daný nerv, čo spôsobuje postupný progres príznakov a to najmä problémov s chôdzou a udržiavaním rovnováhy, ale zároveň sa objavujú aj problémy so sluchom, keďže nádor postihuje obe nervové vlákna. Liečba spočíva v rádiologickom odstránení nádoru gamma nožom. Úspešnosť operácie je pomerne vysoká, ale ak sa nádor diagnostikuje neskoro, obvykle už nie je možné obnoviť sluchovú funkciu nervu.

Neurofibromatóza polohovo sluchového nervu je choroba, pri ktorej dochádza k patologickému zmnoženiu podporných buniek nervového systému, čím vzniká tiež nezhubný nádor v blízkosti nervu. Zároveň ide veľakrát o predzvesť iných nádorových ochorení, čomu zodpovedá aj typický príznak sprevádzajúci chorobu, kedy sa na rôznych častiach tela na konci nervov objavujú menšie nádory. Tieto nádory sú však tiež nezhubné. V tomto prípade je treba chorobu taktiež riešiť operačne a to odstránením zhlukov týchto buniek.