Liečba schizofrénie: Dá sa liečiť? Lieky, psychoterapia a iné

Vo všeobecnosti platí, že liečba sa odvíja od fázy ochorenia.

Ak nastala akútna fáza ochorenia a príznaky sú intenzívne, alebo sa chorý správa tak, že ohrozuje seba i okolie je nevyhnutná intenzívna krízová podpora a starostlivosť o chorého.

V akútnej ataku dochádza k rozvoju príznakov psychózy a je potrebná medikamentózna liečba.

Vo fáze, kedy sa príznaky zmiernia alebo vymiznú, v tomto čase rodina a chorý získavajú informácie o chorobe a do popredia sa dostávajú psychoterapeutické postupy, ako je individuálna, skupinová a rodinná terapia.

Ak je zdravotný stav u chorého stabilizovaný, môže sa zúčastňovať rôznych foriem psychosociálnej rehabilitácie, ak študoval, môže sa vrátiť ku štúdiu, venovať sa voľnočasovým aktivitám a podobne. Celkovo však musí byť liečba schizofrénie komplexná, zahrňujúca biologickú liečbu (farmakoterapia, elektrokonvulzívna terapia), psychoterapeutické a psychosociálne intervencie.

Z praktického hľadiska je možné rozdeliť liečbu schizofrénie na štyri fázy:

1. Zvládnutie akútneho psychotického stavu pri schizofrénii, pričom cieľom je dosiahnuť upokojenie človeka trpiaceho schizofréniou a umožniť ďalšie terapeutické intervencie.

Primárnou intervenciou sú verbálne techniky vedúce k upokojeniu pacienta, podanie sedujúcej (upokojujúcej) medikácie pri psychomotorickom nepokoji a/alebo agresívnych prejavoch, v prípade ich zlyhania alebo pri vysokej miere rizika poškodenia pacienta alebo okolia použitie fyzického obmedzenia s rešpektovaním legislatívnych noriem.

Pri farmakologickej liečbe akútnych psychotických príznakov v spojení s agitovanosťou alebo prejavmi agresivity je potrebné používať parenterálne respektíve solubilné formy farmák. Okrem antipsychotík je vhodné pre vyššiu rýchlosť pacifikačného efektu podávať parenterálne benzodiazepíny.

Základnou liečbou však zostáva podanie AP - apaurínu (benzodiazepín).

2. Akútna fáza, ktorej cieľom je potlačenie akútnych príznakov schizofrénie, najmä pozitívnych symptómov ako sú bludy, halucinácie a poruchy správania.

Trvá obvykle 6 - 8 týždňov, jej účinnosť posudzujeme po 2 - 4 týždňoch a zmena liečby v prvých dvoch týždňoch je indikovaná len v prípade výskytu nežiaducich účinkov alebo intolerancie.

3. Stabilizačná liečba, ktorej cieľom je minimalizovať stresové situácie a podporiť obnovenie schopnosti adaptácie pacienta v jeho pôvodnom sociálnom prostredí.

Ak je stav pacienta stabilizovaný pri určitej terapii nastavenej v akútnej fáze, táto by mala pokračovať minimálne 6 mesiacov v nezmenenom dávkovaní.

Toto obdobie je optimálne pre hlavné nefarmakologické postupy ako psychoterapeutické intervencie, psychoedukácia, psychosociálne intervencie. V prípade dostupnosti je možné využiť formu parciálnej hospitalizácie v psychiatrickom stacionári.

4. Cieľom udržiavacej fázy je zabránenie relapsu a vytvorenie podmienok k úplnej sociálnej úzdrave (remisia).

Farmakoterapia a elektrokonvulzívna terapia patria v našich podmienkach k štandardným biologickým metódam liečby schizofrénie

Elektrokonvulzívna terapia (ECT) je bezpečná terapeutická metóda s rýchlym terapeutickým účinkom, ktorá sa v súčasnosti realizuje v celkovej anestéze s modernými prístrojmi umožňujúcimi dávkovanie a monitorovanie tak účinnosti, ako aj nežiaducich účinkov s cieľom minimalizácie rizík aj nežiaducich účinkov.

Indikáciami ECT pri schizofrénii sú najmä perakútne stavy s ohrozením života alebo zdravia a tiež farmakorezistenné (nereagujúce na lieky) formy ochorenia, kde je jej efekt synergický s podávaním AP. 

Psychoterapia v liečbe schizofrénnych ochorení nie je alternatívou farmakologickej liečby, ale spolu s biologicko-psychofarmakologickou liečbou účinne pomáha znížiť symptómy schizofrénie na minimum, vrátane kognitívneho deficitu.

V psychoterapii pacientov so schizofréniou je dôležitá podporná terapia s psychoedukáciou o ochorení a liečbe.

Pri poskytovaní informácií zohľadňujeme klinický stav pacienta, jeho zdroje a deficity. Edukácia redukuje úzkosť, sebaobviňovanie a beznádej a tiež môže pomôcť pacientovi rozvinúť vlastné zdroje zvládania stresu, predchádzať relapsom a znovunadobudnúť zdravé fungovanie.

V liečbe pacientov so schizofréniou je dôležitá spolupráca rodinných príslušníkov na dosiahnutie podpory chorého pri liečbe, rozpoznávaní včasných varovných signálov ako aj pri redukcii stresorov, ktoré by mohli viesť k relapsu ochorenia.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) pomáha zlepšiť sociálne fungovanie chorých so schizofréniou, ako aj viesť k úprave kognitívneho deficitu, ku kontrole chronickej pozitívnej aj negatívnej symptomatiky a prevencii relapsov ochorenia.

KBT k tomuto cieľu využíva viaceré vypracované metódy a stratégie ako napríklad tréning sociálnych spôsobilostí, techniky sebainštrukcie, tréning izolovaných deficitov a pod.

V rámci celkového manažmentu pacienta so schizofréniou má významné postavenie komunitná starostlivosť. Predstavuje jednu z alternatív psychiatrickej starostlivosti určenú najmä pre spolupracujúcich pacientov so schizofréniou. V rámci nej sú pacienti súčasťou terapeutickej komunity, a tak v podmienkach emočnej podpory, interpersonálneho kontaktu a možnosti denného monitorovania stavu pacienta, môže byť poskytovaná účinná komplexná pomoc.

Ďalšími formami komunitnej starostlivosti sú psychosociálne centrá, socioterapeutické kluby, svojpomocné skupiny. Platí však, že chorý musí byť o svojom ochorení v závislosti od jeho fázy čo najlepšie informovaný.

Byť informovaným pacientom je najistejšou cestou k úspechu.

fzdieľaj na Facebooku