Kyselina chlorovodíková v žalúdku: Funkcia, nízka a vysoká hladina? Ako ju udržať v norme?

Kyselina chlorovodíková v žalúdku: Funkcia, nízka a vysoká hladina? Ako ju udržať v norme?
Zdroj foto: Getty images

Obsah nášho žalúdka tvorí žalúdočná šťava vrátane žalúdočnej kyseliny. Jej funkcia je dôležitá pre fyziologické trávenie potravy. Zmena hladiny kyslosti však môže spôsobovať tráviace ťažkosti. Aké sú príznaky zmenenej normy žalúdočnej kyseliny?

Kyselina chlorovodíková, inak nazývaná ako kyselina soľná, je obsahom žalúdočnej šťavy. Vytvára kyslé prostredie, aktivuje tráviace enzýmy a pomáha tak správnemu tráveniu potravy. Zmene hladiny jej kyslosti môže spôsobiť zdravotné problémy.

Funkcia a obsah žalúdočnej šťavy, príznaky vysokej a nízkej kyslosti kyseliny, diagnostika, domáca pomoc a mnoho iných zaujímavých informácii sa dozviete pokračovaním v článku.

Čo je to žalúdočná kyselina?

Žalúdočná šťava je vodnatá bezfarebná tekutina obsahujúca Kyselinu chlorovodíkovú, skrátene HCL (hydrochlorid acid). Jej hlavnou úlohou je vytváranie kyslého prostredia žalúdka. Pomáha rozkladať i tráviť prijatú potravu a vstrebávať živiny do organizmu.

Kyselina HCl neposlednom rade aktivuje tráviace enzýmy.

Žalúdočnú šťavu tvorí:

  • Kyselina chlorovodíková (aktivácia tráviacich enzýmov, tvorba kyslého prostredia a podpora trávenia)
  • Enzým Pepsín (podpora trávenia a štiepenie bielkovín)
  • Gastrín (hormón regulujúci gastro-intestinálne funkcie)
  • Hlien - mucín (ochrana sliznice pred kyselinou a prechod potravy)
  • Enzým lipáza (podpora trávenia a štiepenie tukov)

Funkcia a úloha kyseliny chlorovodíkovej:

  • Aktivácia tráviacich enzýmov
  • Premena pepsinogenu na pepsín
  • Trávenie a rozkladanie potravy
  • Vstrebávanie živín do organizmu (vitamíny, minerály)
  • Ochrana pred patogénmi zo stravy
  • Regulácia črevnej mikroflóry

Kyselina chlorovodíková je dráždivá a vysoko kyslá tekutina, ktorá sa však v žalúdku vyskytuje fyziologicky. Zmena pH k vyššej alebo nižšej hladine kyslosti môže spôsobiť nepríjemné zdravotné obtiaže.

Stena sliznice žalúdka sú pred leptavým účinkom kyslej kyseliny chlorovodíkovej chránené neutralizujúcim hlienom - mucínom. 

Ak sa však kyselina dostane zo žalúdka do pažeráka vyšších etáží tráviaceho traku, ktoré nie sú chránené pred jej silným účinkom, dochádza k nepríjemného pocitu pálenia (pálenie záhy) či bolesti.

Hladina a pH žalúdočnej šťavy

Hodnota žalúdočnej šťavy je približne 1,5 3,5 jedná sa o značne kyslé pH prostredie.

Kyselinu chlorovodíkovú vylučujú parietálne bunky lokalizované v stene žalúdka. Hladina pH tejto sekrécie je približne 0,9. Keď sa však sekrét zmieša s ostatnými zložkami mucínu, slín a potravy - pH žalúdku sa zvyšuje na 1,5 až 3,5.

Produkcia žalúdočnej šťavy je v približnom rozmedzí 2 – 3 l denne.

Nízka hladina žalúdočnej kyseliny

Nízka hladina žalúdočnej kyseliny sa charakteristicky prejavuje pálením záhy - ak je v žalúdku málo kyseliny chlorovodíkovej, zvierač sa neuzavrie a obsah žalúdka sa následne vracia späť do pažeráka.

Prejavom je aj nadmerná plynatosť, pocit plnosti a únavy po jedle, problémy s vyprázdňovaním (hnačka/zápcha), častým odgrgávaním či brušnými bolestivými kŕčmi.

Nízka hladina žalúdočnej kyseliny je spúšťačom zlého trávenia. Prijaté potraviny a živiny nie sú správne rozložené, a tak spôsobujú vznik zlých baktérii a tráviacich problémov.

Príznaky a prejavy nedostatku žalúdočnej kyseliny HCl:

  • Bolesť a brušné kŕče
  • Pálenie záhy
  • Plynatosť
  • Grganie
  • Zápcha/hnačka
  • Nadúvanie a nafukovanie
  • Plnosť a únava po jedle
  • Zápach z úst
  • Nedostatok živín (anémia, chudnutie, zlá kvalita vlasov a nechtov)

Prečo vzniká nízka hladina HCL?

Častou príčinou nízkej hladiny HCL v žalúdku je práve nevhodný životný štýl – neplnohodnotná strava s nadbytkom cukrov, pesticídov konzervačných látok. Zle upravená strava, nízky obsah zinku či rýchle jedenie a nadmerné hltanie potravy v zhone.

Nadmerné pôsobenie stresu, nedostatok pravidelného a kvalitného spánku a minimom pohybovej aktivity. Chronický emočný stres znižuje produkciu žalúdočnej kyseliny a utlmuje tak para-sympatický nervový systém, ktorý je dôležitý pre fyziologické trávenie.

Hypochlórhydria je označenie pre nízku hladinu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku.

Nízka hladiny žalúdočnej kyseliny býva častokrát spojená s iným ochorením či narušením tráviaceho traktu (dráždivý žalúdok, reflux, infekcia, zápalové ochorenie, potravinové alergie a intolerancia...)

Príčiny a rizikové faktory nízkej hladiny žalúdočnej kyseliny HCl:

  • Vyšší vek
  • Nadmerné pôsobenie stresu
  • Ochorenie tráviacej sústavy
  • Infekcia baktériou Helicobacter pylori
  • Diabetes mellitus
  • Syndróm dráždivého čreva/žalúdka
  • Reflux žalúdočnej kyseliny
  • Stavy po operáciách žalúdka a okolia
  • Nedostatočný príjem živín (najmä zinok)
  • Nadmerný príjem cukru
  • Potravinové alergie a intolerancie
  • Antacidová farmakoterapia
Gastro-ezofageálny reflux: pažerák, zvierač, žalúdok a žalúdočná kyselina
Gastro-ezofageálny reflux: pažerák, zvierač, žalúdok a žalúdočná kyselina. Zdroj foto: Getty Images

Vysoká hladina žalúdočnej kyseliny

Ak je hladina kyseliny v žalúdočnej šťave príliš vysoká, ochranný hlien mucín môže byť neúčinný. Porušením ochrany sliznice žalúdka kyselinou HCl môže dochádzať k mnohým zdravotným ťažkostiam.  

Vysoká tvorba žalúdočnej kyseliny sa taktiež prejavuje pálením záhy, ktorá môže byť sprevádzaná spätným tokom obsahu žalúdka do pažeráka a vyšších etáží tráviaceho traktu.

V dôsledku vysokej hladiny kyseliny HCl je zvýšené riziko vzniku žalúdočných peptických vredov či gastro-ezofageálneho refluxu.

Hyperchlórhydria je označenie pre vysokú hladinu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku.

Príznaky a prejavy vysokej hladiny žalúdočnej kyseliny HCl:

  • Bolesť a tlak v bruchu
  • Kyslá/horká pachuť v ústach
  • Pálenie záhy
  • Nevoľnosť
  • Plynatosť
  • Pocit na zavracanie a zvracanie
  • Znížená chuť k jedlu
  • Poruchy vyprázdňovania (hnačka)

Príčiny a rizikové faktory vysokej žalúdočnej hladiny HCl:

  • Infekcia baktériou Helicobacter pylori
  • Hormonálna nerovnováha Gastrínu
  • Nadmerná konzumácia alkoholu a kávy
  • Fajčenie
  • Nezdravá strava a nevhodná životospráva

Diagnostika hladiny žalúdočnej kyseliny

Diagnostika prvotne spočíva v odobratí anamnézy pacienta, rozhovore a posúdení klinických príznakov ošetrujúcim lekárom (všeobecný lekár, gastro-enterológ).

Diagnostika môže prebiehať na základe merania hladín pepsinogenu z krvného séra vzorky pacienta.

Ďalším spôsobom je vyšetrenie prítomnosti pepsínu v slinách pacienta.

Pepsín sa nachádza fyziologicky v žalúdku, ak sa však vyskytuje aj mimo žalúdok (oblasť hrdla a dutín), môže sa jednať o zdravotné obtiaže spojené s refluxom.

Vyšetrovanie žalúdočnej kyslosti je možné stimulovaním parietálnych buniek žalúdku (histamínom, inzulínom, gastrínom..). Žalúdočnou sondou a odberom žalúdočnej šťavy následne laboratórne dochádza k stanoveniu voľnej i celkovej hladiny HCl v žalúdočnom prostredí.

Heidelbergerov test spočíva v perorálnom užití špeciálnej elektronickej kapsuly vo veľkosti bežného vitamínu. Cieľom testu je monitorovanie pH v tráviacom trakte a funkciu parietálnych buniek vytvárať kyselinu chlorovodíkovú.

Kapsula prechodom tráviacim traktom monitoruje kyslosť v žalúdku. Pacient vypije vodu s obsahom sódy bikarbóny, ktorá má za úlohu neutralizovať kyslosť v žalúdku.

Pokiaľ sa kyslosť v žalúdku neobnoví do stanoveného času, pacient má nedostatok kyseliny HCl v žalúdku.

Test trvá približne v rozmedzí 1 - 2 hodín, pričom sú informácie o kyslosti sú prenášané na monitor na vyhodnotenie ošetrujúcim lekárom.

Tento moderný test však s najväčšou pravdepodobnosťou nie je dostupný na Slovenku.

Krvná vzorka pre laboratórny test na hladinu pepsinogenu a gastro ochorenia
Krvná vzorka pre laboratórny test na hladinu pepsinogenu a gastro ochorenia. Zdroj foto: Getty Images

Liečba a prevencia rovnováhy žalúdočnej kyseliny

Liečebný postup závisí od klinických príznakov pacienta a od stanovenia presnej príčiny zmeny hladiny žalúdočnej kyseliny.

Kľúčom k úspešnej liečbe je teda stanovenie diagnózy.

Je možné, že napriek pocitu prekyselosti žalúdku, je hladina kyseliny chlorovodíkovej nízka. Je preto potrebná odborná diagnostika lekárom.

Pokiaľ je príčinou zmeny hladiny žalúdočnej šťavy infekčné ochorenie (napr. Helicobacter pylori), je základom liečby odstránenie patologického organizmu antibiotikami, prípadne antivirotikami.

Pri chronických zápalových ochoreniach tráviacej sústavy je nutné spôsob dlhodobej liečby a elimináciu klinických príznakov konzultovať s lekárom.

Vo väčšine prípadov lekári predpisujú antacidové lieky proti páleniu záhy.

Farmakoterapia s obsahom kyseliny HCl  vo forme lieku Betaínu, je často krát indikovaná pre zvýšenie tvorby žalúdočnej kyseliny.

Avšak dávky Betaínu sú pre každého jedinca individuálne, pričom by malo dochádzať postupne k znižovaniu dávok. Ak následne po vysadení nedochádza k zhoršeniu trávenia, žalúdok je pravdepodobne dostatočne stimulovaný pre vlastnú tvorbu kyseliny HCl.

HCL v tabletách sa však neodporúča užívať počas užívania iných liekov, ktoré narušujú žalúdočnú stenu. Je potrebné dať pozor na prekyslenie žalúdka a vznik tvorby vredov žalúdka. Potrebná je konzultácia s lekárom.

Probiotiká sú prospešné baktérie, ktoré podporujú črevnú mikroflóru a tráviaci proces. Tieto dobré baktérie pomáhajú štiepením nestráviteľných vlákien spôsobujúcich plynatosť či nadúvanie.

Súčasťou liečby je i zmena životosprávy a úprava jedálnička. Vhodný ja dostatočný príjem zeleniny (šalát, špenát, brokolica, kapusta..). Tvorbu HCl podporuje najmä príjem sodíku, zinku, vitamínov B1, B3 a B6.

Domácim receptom je jablčný ocot a zázvor, ktorý priaznivo vplýva na tvorbu žalúdočnej kyseliny, eliminuje reflux a pálenie záhy.

Jablčný ocot je fermentovaná tekutina tvorená z drvených jabĺk, dobrých baktérií a kvasníc. Je bohatá na bielkoviny a enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať baktérie a podporujú tak zvýšenie hladiny žalúdočnej kyseliny.

Zázvor je známy svojimi protizápalovými účinkami a pozitívnym vplyvom na liečbu refluxu a iných gastrointestinálnych porúch. Zázvor je možné nakrájať či nastrúhať do jedla i pitia (čaj). Možná je i konzumácia vo forme výživového doplnku.

V rámci prevencie a zmeny jedálničku je vhodné:

  • Pomalé jedenie s riadnym spracovaním potravy v ústnej dutine
  • Plnohodnotná pravidelná strava (bielkoviny, sacharidy, tuky a vláknina)
  • Dodržujte dostatočný pitný režim (čistá voda, minerálka, čaj)
  • Obmedzenie príjmu vysoko-spracovaných potravín
  • Obmedzenie konzumácie alkoholu a fajčenia
  • Obmedzenie nadmerného príjmu cukrov
  • Dostatočný príjem vitamínov a minerálov (zinok, B vitamín)
  • Dostatočný príjem (fermentovanej) zeleniny a ovocia
  • Prírodná pomoc jablčným octom, zázvorom či citrónom

Zdroje

  • MARTÍNEK, Jan a Pavel TRUNEČKA. Gastroenterologie a hepatologie v algoritmech. Praha: Maxdorf, [2021]. Jessenius. ISBN 978-80-7345-684-9
  • praktickelekarenstvi.cz - Fyziologie a patofyziologie žaludku. Solen. MUDr. Zdeněk Wilhelm, CSc., MUDr. Peter Hegyi
  • solen.cz - Refluxní nemoc jícnu. Solen. MUDr. Radek Kroupa
  • healthline.com - All About pH for Stomach Acid. Healthline. Kimberly Holland
  • medicalnewstoday.com - What is acid reflux? Medical News Today. Markus MacGill
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané