Avitaminóza alebo nedostatok vitamínov. Aké sú jej riziká?

Avitaminóza alebo nedostatok vitamínov. Aké sú jej riziká?
Zdroj foto: Getty images

Racionálna strava s vyváženým príjmom základných živín, minerálov a vitamínov je kľúčovým predpokladom udržania zdravia a zlepšenia zdravotného stavu. Aká je funkcia vitamínov a prečo je dôležitý ich každodenný príjem v potrave? Čo spôsobuje ich nedostatok a ako sa tento deficit prejavuje?

Charakteristika

Avitaminóza je stav charakterizovaný závažným nedostatkom až úplným chýbaním vitamínov v organizme.

Nedostatok vitamínov sa odohráva v dvoch rovinách – pri poklese hladiny vitamínov pod referenčné hodnoty dochádza najskôr k rozvoju hypovitaminózy, čo je predstupeň závažného nedostatku.

Ak hypovitaminóza nie je kompenzovaná a hladina vitamínov ďalej klesá, rozvíja sa závažnejší a v niektorých prípadoch život ohrozujúci stav – avitaminóza.

Zatiaľ čo hypovitaminóza sa klinicky prejavuje širokou škálou porúch jednotlivých funkcií organizmu, pri avitaminóze pozorujeme už vznik závažných ochorení.

Závažnosť, priebeh a prejavy avitaminózy vždy závisia od konkrétneho typu vitamínu, ktorého sa deficit týka.

V súčasnosti sa s avitaminózou stretávame najmä vo vyspelých štátoch sveta veľmi výnimočne. Oveľa častejšie sa vyskytujú rôzne podoby hypovitaminóz.

Vitamínová deficiencia môže postihovať všetky vekové kategórie a zvyčajne súbežne koexistuje s nedostatkom minerálov (napríklad zinkom, jódom, železom atď.).

Čo sú vitamíny a aká je ich úloha?

Vitamíny sú zlúčeniny organickej povahy, ktoré majú rôznorodú ale pomerne jednoduchú chemickú štruktúru.

Sú považované za nevyhnutné esenciálne mikroživiny, ktoré ľudský organizmus nie je schopný tvoriť samostatne (s výnimkou niektorých). Sme preto odkázaní na príjem vitamínov v potrave.

Vitamíny sa prirodzene vyskytujú v potrave vo veľmi malých množstvách.

Fyziologická funkcia vitamínov je pomerne rozmanitá a zároveň pre každý vitamín jedinečná.

Vo všeobecnosti sú nenahraditeľné a potrebné pre normálne fungovanie metabolických procesov, udržanie zdravia a tiež pre normálny rast a vývin organizmu.

Zasahujú do rady biochemických procesov buď priamo alebo oveľa častejšie fungujú ako koenzýmy, tzn. procesy v organizme ovplyvňujú sekundárne.

Ako koenzýmy sú súčasťou telových enzýmov a podmieňujú ich účinok. Enzýmy sú následne už schopné urýchľovať alebo spomaľovať samotné biochemické procesy.

Okrem toho niektoré vitamíny pôsobia ako hormóny.

Základné pôsobenie vitamínov v organizme preto môžeme zhrnúť nasledovne:

  • Ako hormonálne aktívne látky zasahujú do hormonálnej regulácie.
  • Podieľajú sa na tvorbe nových buniek.
  • Podporujú dozrievanie buniek.
  • Majú antioxidačné účinky.
  • Slúžia ako kofaktory, ktoré posilňujú metabolické dráhy.

Vitamíny vykazujú biologický efekt už pri veľmi nízkych koncentráciách.

Náhľad do histórie...

Vitamíny ako chemické látky boli izolované až na prelome 19. a 20. storočia. Prispel k tomu rozvoj analytickej chémie.

Nakoľko z nich prvou izolovanou chemickou látkou bola molekula s obsahom amínovej skupiny, ako skupina dostali pomenovanie vychádzajúc z latinských slov „vital“ a „amine“, čo v preklade znamená životne dôležité amíny.

Po objavení ďalších molekúl, z ktorých mnohé neobsahovali amínovú skupinu, bolo ich pomenovanie zjednodušené na „vitamíny“.

Prvým vitamínom izolovaným v kryštalickej forme bol v roku 1926 vitamín B1.

Vitamínom sa za posledné roky venuje zvýšená pozornosť. Je to najmä vďaka ich antioxidačnému pôsobeniu a pozitívnemu vplyvu na obranyschopnosť organizmu voči nádorovým, srdcovo-cievnym a degeneratívnym ochoreniam (aj u starších ľudí).

Názvoslovie vitamínov a ich rozdelenie

Spočiatku sa rozlišovali dva typy vitamínov. Prvým bol vitamín rozpustný v organických rozpúšťadlách, ktorý dostal pomenovanie v tukoch rozpustný faktor A (neskôr nazvaný vitamín A).

Druhým bol pôvodný „vital amine“, ktorý sa nazýval vo vode rozpustný faktor B alebo tiež vitamín B.

V nasledujúcich rokoch boli objavené aj ďalšie molekuly vitamínov a tie sa pomenovávali písmenami v abecednom poradí (C, D, E atď.)

Výnimku predstavoval vitamín K. Ten má pomenovanie vychádzajúce z jeho funkcie v krvnom zrážaní (písmeno K pochádza z dánskeho slova „koagulation“ podľa jazyka jeho objaviteľa).

Postupne došlo k objavom viacerých vitamínov zo skupiny B, a preto sa začali označovať písmenom B a zároveň číslom v dolnom indexe (B1, B2, B3, ..., B12).

V súčasnosti sa vitamíny rozdeľujú podľa ich schopnosti rozpúšťať sa na dve základné skupiny – vitamíny rozpustné v tukoch a vitamíny rozpustné vo vode.

Vitamíny rozpustné v tukoch nachádzame v tukovej zložke potravín. Vo všeobecnosti platí, že ak sú tieto vitamíny prijímané vo veľkých množstvách, v organizme sa ukladajú najmä do tukového tkaniva a do pečene.

Ich zásoby sú pomerne veľké a uvoľňujú sa postupne a pomaly, v závislosti od potrieb organizmu. Aj preto sa príznaky ich nedostatku vyskytujú až po niekoľkých mesiacoch.

Vitamíny rozpustné vo vode sa naopak neuskladňujú v organizme, resp. ich zásoby sú veľmi malé, a preto musia byť prijímané v potrave na dennej báze.

Príznaky ich nedostatku sa prejavia v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.

Pri užívaní vysokých dávok týchto vitamínov zvyčajne nehrozia vedľajšie účinky a prebytočné množstvo sa jednoducho vylučuje z organizmu močom.

Rozdelenie vitamínov na základe ich rozpustnosti je opodstatnené aj z hľadiska výživy. Vitamíny rovnakej skupiny sa bežne vyskytujú v potravinách súčasne.

Metabolizmus ľudského organizmu
Vitamíny sú potrebné pre normálne fungovanie metabolických procesov, udržanie zdravia, a tiež pre normálny rast a vývin organizmu. Zdroj foto: Getty Images

 Prehľad vitamínov podľa ich rozpustnosti je nasledovný:

1. Vitamíny rozpustné v tukoch

  • Vitamín A – retinol, (provitamíny – karotenoidy)
  • Vitamín D – kalciferol (D2 – ergokalciferol, D3 – cholekalciferol)
  • Vitamín E – tokoferol, tokotrienol
  • Vitamín K – (K1 – fylochinón, K2 – farnochinón)

2. Vitamíny rozpustné vo vode

  • Vitamín B1 – tiamín
  • Vitamín B2 – riboflavín
  • Vitamín B3 – niacín
  • Vitamín B5 – kyselina pantoténová
  • Vitamín B6 – pyridoxín
  • Vitamín B7 – biotín
  • Vitamín B9 – kyselina listová
  • Vitamín B12 – kyanokobalamín
  • Vitamín C – kyselina askorbová

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu A

Biologická funkcia vitamínu A Zdroje vitamínu A v potrave
  • Je nevyhnutný pre tvorbu zrakového pigmentu – rodopsínu.
  • Podporuje rast a dozrievanie epitelových buniek – sliznice, koža, bunky krvotvorby.
  • Podieľa sa na vývoji placenty a tvorbe spermií.
  • Prispieva k funkcii imunitného systému.
  • Zúčastňuje sa metabolizmu kostí a zubov.
  • Má antioxidačné vlastnosti.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, mlieko, syry, maslo, vajcia, rybí olej.
  • Zelenina – mrkva, paprika, paradajky, petržlen, špenát, tekvica, brokolica, hrach, sladké zemiaky.
  • Ovocie – marhule, broskyne.

Vitamín A je inaktivovaný UV žiarením. V priebehu úprav ako je smaženie alebo pečenie dochádza k jeho stratám z potravín.

Koncentrácia vitamínu A v krvnej plazme je 30 – 95 µg/100 ml.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínov skupiny B

Biologická funkcia vitamínu B1 Zdroje vitamínu B1 v potrave
  • Významne sa podieľa na procese tvorby energie.
  • Ovplyvňuje nervový systém.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – mlieko, vaječný žĺtok, pečeň, bravčovina.
  • Zelenina – hrach, fazuľa, sója, špargľa.
  • Obilniny, ovsené vločky, orechy.
  • Droždie.
Biologická funkcia vitamínu B2 Zdroje vitamínu B2 v potrave
  • Zasahuje do oxidačno-redukčných procesov.
  • Podieľa sa na metabolizme aminokyselín a sacharidov.
  • Zúčastňuje sa na tvorbe krvných buniek.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, najmä pečeň, mlieko, syr, vaječný žĺtok.
  • Obilniny, droždie.
  • Zelenina – špenát, paradajky, mrkva, brokolica, špargľa.
Biologická funkcia vitamínu B3 Zdroje vitamínu B3 v potrave
  • Je dôležitý koenzým pre radu biochemických procesov.
  • Zúčastňuje sa metabolizmu tukov, aminokyselín, steroidov.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, najmä pečeň, vajcia.
  • Strukoviny.
  • Droždie, čaj, káva.
  • Ľudský organizmus vie tvoriť určité množstvo vitamínu B3 z aminokyseliny tryptofán.
Biologická funkcia vitamínu B5 Zdroje vitamínu B5 v potrave
  • Podieľa sa na metabolizme mastných kyselín, cukrov, tukov a bielkovín (ako kofaktor).
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, kuracie mäso, vaječný žĺtok.
  • Zelenina – hrach, kapusta, sladké zemiaky, brokolica.
  • Droždie, orechy.
  • Určité množstvo vitamínu B5 je produkované črevnou mikroflórou.
Biologická funkcia vitamínu B6 Zdroje vitamínu B6 v potrave
  • Podieľa sa na metabolizme aminokyselín, tukov, neuromediátorov.
  • Je nevyhnutný pre tvorbu hému (časť červeného krvného farbiva – hemoglobínu).
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, bravčovina, mlieko, vajcia.
  • Droždie.
  • Zelenina – zelený šalát, kapusta.
  • Strukoviny, orechy.
Biologická funkcia vitamínu B7 Zdroje vitamínu B7 v potrave
  • Je nevyhnutný pre tvorbu mastných kyselín a močoviny.
  • Podporuje funkciu imunitného systému.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – pečeň, mlieko, vaječný žĺtok.
  • Zelenina.
  • Obilniny, droždie, orechy.
  • Určité množstvo vitamínu B7 je produkované črevnou mikroflórou.
Biologická funkcia vitamínu B9 Zdroje vitamínu B9 v potrave
  • Je nevyhnutný pre tvorbu nukleových kyselín (DNA).
  • Ovplyvňuje tvorbu aminokyselín, dozrievanie krviniek.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, mäso, vajcia.
  • Zelenina – listová zelenina, fazuľa, špargľa, brokolica.
  • Ovocie – jahody, pomaranč.
  • Huby, droždie, orechy.
Biologická funkcia vitamínu B12 Zdroje vitamínu B12 v potrave
  • Je nevyhnutný pre tvorbu nukleových kyselín (DNA), aminokyselín, hému (ako koenzým).
  • Ovplyvňuje funkciu periférneho nervového systému.
  • Nepriamo vplýva na tvorbu červených krviniek (prostredníctvom vitamínu B9).
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, najmä pečeň, srdce, mäso, mlieko, syr, maslo, vaječný žĺtok, morské živočíchy.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu C

Biologická funkcia vitamínu C Zdroje vitamínu C v potrave
  • Má silný antioxidačný efekt, chráni bunky pred pôsobením voľných kyslíkových radikálov.
  • Podporuje imunitný systém.
  • Podieľa sa na tvorbe kolagénu, hormónov, karnitínu, neuromediátorov (ako kofaktor enzymatických systémov).
  • Participuje na premene cholesterolu na žlčové kyseliny.
  • Zvyšuje vstrebávanie železa.
  • Takmer všetky živé organizmy.
  • Najviac čerstvá zelenina a ovocie – citrón, pomaranč, grapefruit, jahody, kivi, melón, paradajky, špenát, brokolica, kapusta, karfiol, špargľa, zemiaky, hrach, fazuľa.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – pečeň, srdce, mlieko.
  • Fotrifikované potraviny (potraviny, do ktorých sa zámerne pridáva vitamín C s cieľom zvýšenia jeho množstva).

V priebehu skladovania pri izbovej teplote, prevoze alebo v priebehu úprav ako je varenie dochádza k rozkladu vitamínu C.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu D

Biologická funkcia vitamínu D Zdroje vitamínu D v potrave
  • Ide o vitamín hormonálnej povahy.
  • Reguluje metabolizmus vápnika a fosforu.
  • Je zodpovedný za vstrebávanie vápnika a fosfátov z čriev.
  • Zvyšuje absorpciu vápnika do kostí, čo má pozitívny vplyv na ich stavbu a mineralizáciu.
  • Podporuje imunitný systém.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vnútornosti, najmä pečeň, rybí olej, vaječný žĺtok, mliečne výrobky.
  • Ryby – tuniak, losos, sardinky, slede.
  • Tuky obohatené o vitamín D.

Vitamín D je tvorený aj v našom organizme – a to v koži premenou cholesterolu za prítomnosti UV žiarenia.

Hlavne v letnom období je táto cesta hlavným zdrojom vitamínu D (až do 80 %z celkového množstva), prevyšujúcim príjem v potrave.

Koncentrácia vitamínu D v krvnej plazme je 10 – 60 ng/dl.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu E

Biologická funkcia vitamínu E Zdroje vitamínu E v potrave
  • Má silný antioxidačný efekt, chráni bunky pred pôsobením voľných kyslíkových radikálov.
  • Preventívne účinkuje proti ateroskleróze.
  • Zasahuje do procesov zrážania krvi.
  • Má protinádorové pôsobenie.
  • Podporuje reprodukciu a rast.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vajcia, vnútornosti, najmä pečeň.
  • Rastlinné oleje – sójový, z obilných klíčkov, makový.
  • Obilniny.
  • Orechy – mandle, vlašské orechy, lieskové orechy.
  • Semená – sója, kukurica, slnečnica.

Vitamín E sa vyskytuje v ôsmich základných formách – alfa, beta, gama, delta tokoferol a alfa, beta, gama, delta tokotrionol. Najvyššiu účinnosť má práve alfa tokoferol.

Koncentrácia vitamínu D v krvnej plazme je 300 – 1200 µg/dl.

Tabuľkový prehľad funkcií a potravinových zdrojov vitamínu K

Biologická funkcia vitamínu K Zdroje vitamínu K v potrave
  • Zúčastňuje sa na tvorbe faktorov zrážania krvi (faktor II, VII, IX a X) ako koenzým.
  • Podieľa sa na zrážaní krvi.
  • Je potrebný pre tvorbu bielkovín podieľajúcich sa na kalcifikácii kostí.
  • Zasahuje do energetického metabolizmu.
  • Potraviny živočíšneho pôvodu – vajcia, vnútornosti, najmä pečeň, mlieko.
  • Zelenina – špenát, brokolica, kapusta, ružičkový kel, paradajky.
  • Strukoviny.
  • Rastlinné oleje – sójový, slnečnicový, olivový, arašidový.

Zdrojom vitamínu K je tiež črevná mikroflóra, ktorá dokáže tento vitamín syntetizovať (Escherichia coli, baktérie rodu Proteus).

Vitamín K je citlivý na UV žiarenie a svetlo. V priebehu úprav ako je varenie dochádza k jeho rozkladu.

Koncentrácia vitamínu K (konkrétne fylochinónov) v krvnej plazme je 0,5 – 5,0 ng/ml.

Zdroje vitamínov
Hlavným zdrojom vitamínov sú potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Zdroj foto: Getty Images

Príčiny

V súčasnosti sa avitaminóza súvisiaca s niektorým vitamínom vyskytuje pomerne zriedkavo, s výnimkou chudobných alebo rozvojových štátov.

S oveľa vyššou frekvenciou sú pozorované a diagnostikované hypovitaminózy.

Nízky až takmer zanedbateľný výskyt avitaminóz súvisí najmä s jednoduchou dostupnosťou potravín a tiež rozvojom potravinárskeho priemyslu, kedy sa jednotlivé potraviny zámerne obohacujú o najrôznejšie látky vrátane vitamínov.

S hypovitaminózami sa preto nestretávame kvôli nedostatku vitamínov v potrave, ale príčinou je skôr zdravotné hľadisko – výskyt rôznych porúch vstrebávania, chorobne zvýšené vylučovanie alebo stavy, kedy organizmus vyžaduje vyššie dávky vitamínov.

Vo všeobecnosti môžeme spomenúť niekoľko príčin hypovitaminózy, ktoré sa dajú vztiahnuť na všetky druhy vitamínov.

Medzi najčastejšie spoločné príčiny vzniku nedostatku alebo až úplného deficitu vitamínov v organizme zaraďujeme:

  • Nedostatočný príjem vitamínov v potrave – chýbanie alebo nedostatočná kvantita čerstvých a pestrých potravín.
  • Jednotvárna výživa – vegetariáni, vegáni, chýbanie živočíšnej potravy.
  • Prevaha v konzumácii potravín konzervovaných alebo varených pri vysokých teplotách – varenie, smaženie, pečenie môže inaktivovať niektoré druhy vitamínov.
  • Prítomnosť antivitamínov – ide o chemické látky s podobnou štruktúrou ako vitamíny, ktoré vďaka tejto podobnosti obsadzujú väzobné miesta pre vitamíny na receptoroch alebo systémoch, a tým blokujú ich pôsobenie.
  • Poruchy absorpcie v tráviacom trakte – malabsorpčné poruchy, celiakia, Crohnova choroba, zápalové ochorenia, ochorenia pečene a pankreasu, žltačka, hnačky, užívanie antibiotík atď.
  • Poruchy vylučovania spôsobujúce nadmernú elimináciu vitamínov – ochorenia obličiek.
  • Stavy so zvýšenými nárokmi na príjem vitamínov, ako za normálnych okolností – tehotenstvo, dojčenie, obdobie rastu a vývoja, stres, zvýšená fyzická námaha, chronické ochorenia, infekcie atď.
  • Diétne chyby a závislosti – nadmerný príjem sacharidov, alkoholizmus, drogy.
  • Niektoré lieky.

Príkladom antivitamínu pre vitamín K je dikumarol, ktorý sa používa sa na liečbu pacientov náchylných na tvorbu krvných zrazenín.

Pre vitamín B9 (kyselina listová) je antivitamínom liečivo metotrexát, 5-fluóruracil alebo aminopterín, používané na liečbu nádorových ochorení.

Okrem spomenutých príčin rozoznávame aj ďalšie špecifické príčiny, ktoré sú už ale viazané na konkrétny druh vitamínu.

Príčinou nedostatku vitamínov rozpustných v tukoch môže byť malabsorpcia tukov.

Dialyzovaní pacienti môžu zaznamenávať výskyt deficitu vitamínu B1 alebo B9.

Na vzniku nedostatočného množstva vitamínu B12 sa môžu podieľať chirurgické zákroky v tráviacom trakte alebo užívanie liekov na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny (vitamín B12 je v potrave viazaný na bielkovinu, z ktorej sa uvoľňuje iba pôsobením žalúdočnej kyseliny).

Nedostatok vitamínu je C je typický pre jarné obdobie, v dôsledku nízkeho obsahu vitamínu v potrave (jarná únava).

V prípade vitamínu D môže byť deficit spôsobený nedostatočnou expozíciou slnečnému žiareniu, alebo sa vyskytuje u ľudí s tmavou pokožkou.

U predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou často vzniká nedostatok vitamínu E.

Pri vitamíne K sa u novorodencov stretávame s hemoragickou chorobou, ktorá vzniká z dôvodu nízkeho prechodu vitamínu cez placentu, nízkeho množstva vitamínu v materskom mlieku a nízkej produkcie vitamínu v črevách v prvých týždňoch života dieťaťa.

Príznaky

Príznaky zníženej hladiny alebo deficitu sú osobitné a charakteristické pre každý druh vitamínu.

Charakter týchto príznakov je takmer vždy možné odvodiť od biologickej funkcie jednotlivých vitamínov.

V nasledovnej časti uvádzame súhrn najčastejších príznakov, porúch alebo ochorení, ktoré v súvislosti s daným vitamínovým deficitom pozorujeme.

Vitamín A

  • Poruchy zraku – problémy s adaptáciou očí na šero alebo šeroslepota, nočná slepota, suchosť spojiviek, poškodenie rohovky, citlivosť na svetlo, v závažnejších prípadoch slepota.
  • Postihnutie slizníc a kože (suchosť, odlupovanie, svrbenie), anémia.
  • Zmeny na epiteloch vedúce k infekciám dýchacích ciest, hnačkám, zápalom čriev, tvorbe kameňov v močových cestách.
  • Porucha plodnosti (až neplodnosť).
  • Poškodenie kostí a spomalenie tvorby zubnej skloviny.
  • Spomalenie rastu a zníženie kognitívnych funkcií (myslenie a pamäť).
Porucha očí a zraku
Častým príznakom nedostatku vitamínu A sú poruchy očí a zraku. Zdroj foto: Getty Images

Vitamín B1 – tiamín

  • Príznaky hypovitaminózy sú únava, slabosť, nespavosť, nechutenstvo, depresívna nálada, halucinácie.
  • Postihnutie orgánov s vysokým energetickým obratom – srdce, pečeň, obličky, nervový systém a kostrové svaly.
  • Avitaminóza vedie k vzniku ochorenia beri-beri alebo Wernicke-Korsakoff syndrómu.
  • Suchá forma beri-beri sa prejavuje degeneráciou nervov, poruchami citlivosti končatín, slabosťou a ochabnutím svalstva.
  • Srdcová forma beri-beri je charakteristická prítomnosťou opuchov, zvýšeným srdcovým rytmom, zväčšením srdcového svalu až zlyhaním srdca.
  • Wernicke-Korsakoff syndróm postihuje nervový systém a je typický pri alkoholizme – zmätenosť, dezorientácia, ochrnutie očných svalov, dvojité videnie, porucha hybnosti a strata pamäte.

Vitamín B2 – riboflavín

  • Zápal kútikov úst, zápal ústnej sliznice a jazyka, bledosť a olupovanie ústnej sliznice.
  • Zápal očných spojiviek, prerastanie ciev cez rohovku, zväčšenie viečok, očné zákaly.
  • Anémia.
  • Kožné ochorenia, suchosť kože, akné.

Vitamín B3 – niacín

  • Pelagra – ochorenie troch D – dermatitída (zápal kože), diarea (hnačka), demencia (zmätenosť).
  • Porucha vstrebávania vitamínu B12.

Vitamín B5 – kyselina pantoténová

  • Kožné poruchy – zápaly, strata pigmentu, vypadávanie vlasov.
  • Únava, slabosť, bolesť hlavy, nespavosť, nechutenstvo, tráviace ťažkosti.
  • Anémia, strata citlivosti, pocit pálenia na končatinách.

Vitamín B6 – pyridoxín

  • Svalová slabosť, výskyt kŕčov.
  • Anémia, ovplyvnenie imunity.
  • Nevoľnosť, vracanie, hnačky, ochorenia kože, zápal očných spojiviek.
  • Zmätenosť, útlm.

Vitamín B7 – biotín, nazývaný aj vitamín H

  • Kožné vyrážky najmä v oblasti obočia a tváre.
  • Nevoľnosť, nechutenstvo.
  • Zriedkavo svalová slabosť.

Vitamín B9 – kyselina listová

  • Deficit sa prejavuje predovšetkým na rýchlo sa deliacich bunkách.
  • Poruchy krvi – nedostatok krvných doštičiek, červených a bielych krviniek.
  • Poruchy rastu, celková slabosť, únava.
  • Zápaly v ústnej dutine, tráviace ťažkosti.
  • Zvyšuje sa množstvo aminokyseliny homocysteínu, ktorý je považovaný za rizikový faktor aterosklerózy a srdcových ochorení.

Vitamín B12 – kyanokobalamín

  • Poruchy krvi – nedostatok krvných doštičiek, červených a bielych krviniek.
  • Nervové poškodenia – porucha rastu a citlivosti, znížené svalové napätie, ochabnutosť svalov, kŕče, abnormálne pohyby, paralýza, strata pamäte, depresia, zmena osobnosti.
  • Zvyšuje sa množstvo aminokyseliny homocysteínu, ktorý je považovaný za rizikový faktor aterosklerózy a srdcových ochorení.

Vitamín C

  • Príznaky hypovitaminózy zahŕňajú únavu či zvýšenú náchylnosť na infekcie.
  • Krvácavé stavy, ako je drobné krvácanie do kože, slizníc, kĺbov, svalov alebo v tráviacom trakte, zvýšená tvorba modrín, anémia.
  • Svalová slabosť a bolesť kostí.
  • Zápal, začervenanie a opuch ďasien.
  • Celkovo zhoršené hojenie rán.
  • Avitaminóza vedie k vzniku skorbutu – opuch a krvácanie ďasien, vypadávanie zubov, podkožné krvácanie, tvorba modrín, bolesť a krvácanie do kĺbov, mäknutie a porucha rastu kostí (najmä u detí). Tieto poruchy súvisia s narušenou tvorbou kolagénu a prejavia sa približne po 1 až 3 mesiacoch.
Zuby - skorbut
Závažný deficit vitamínu C vedie k vzniku skorbutu, ktorý sa prejavuje opuchom a krvácaním ďasien, až vypadávaním zubov. Zdroj foto: Getty Images

Vitamín D

  • Ochorenia kostí vedúce k mäknutiu, deformáciám a zlomeninám – krivica (rachitída) u detí, osteomalácia u dospelých.
  • Svalové poškodenie, zníženie svalovej sily a napätia.
  • Znížená hladina vápnika a fosforu v organizme.
  • Zvýšená náchylnosť na infekcie.
  • Prispieva k rozvoju srdcovo-cievnych ochorení, mentálnych (depresia, schizofrénia) a autoimunitných ochorení.

Vitamín E

  • Nervové a svalové poruchy – degenerácia nervov, poruchy chôdze, poškodenie šliach.
  • Anémia spôsobená rozpadom červených krviniek, poruchy priepustnosti ciev, krvácanie do očnej sietnice.
  • Poruchy plodnosti (až neplodnosť).

Vitamín K

  • Hemoragická choroba novorodencov – krvácanie do slizníc a orgánov z dôvodu zníženia množstva faktorov zrážania krvi.
  • Poruchy zrážania krvi.
  • Krvácavé stavy u dospelých – krvácanie z nosa, v tráviacom alebo močovo-pohlavnom trakte, svaloch alebo v podkoží.

Diagnostika

Diagnostika hypovitaminózy a avitaminózy sa uskutočňuje rôznymi metódami, ktoré sa opäť dajú vztiahnuť na všetky druhy vitamínov alebo sú špecifické pre konkrétny druh vitamínu.

Najčastejšie spoločné metódy, ktoré sa pri diagnostike využívajú sú nasledovné:

  • Krvné testy – vyšetrením krvi je možné stanoviť hladinu jednotlivých vitamínov v krvnom sére a vyhodnotiť prípadné zníženie alebo deficit.
  • Sledovanie príznakov alebo v závažnejších prípadoch už prítomnosť poruchy a ochorenia, charakteristických pre deficit daného typu vitamínu.
  • Sledovanie odpovede organizmu na podávanie jednotlivých vitamínov. Pri zlepšení stavu je možné stanoviť nedostatok daného typu vitamínu.
  • Stanovenie prítomnosti vitamínov v moči – na základe množstva vylúčených vitamínov, resp. ich prekurzorov alebo už metabolitov do moču, je možné určiť ich hladinu v organizme.

Medzi špecifické diagnostické metódy, ktoré sú už viazané na konkrétny druh vitamínu zaraďujeme napríklad očné vyšetrenie a zisťovanie prítomnosti porúch oka, v prípade podozrenia na nedostatok vitamínu A.

Stanovenie hladiny homocysteínukyseliny metylmalonovej pri vitamíne B12, nakoľko pri chýbaní tohto vitamínu sa ich hladiny zvyšujú a spôsobujú vznik srdcovo-cievnych ochorení.

Pri podozrení na nedostatok vitamínu C sa vykonáva vyšetrenie pevnosti kapilár a tiež sa meria čas krvácania.

Sledovanie hladiny vápnika a fosforu, či rádiografické vyšetrenie kostí je typické pri deficite vitamínu D.

Viaceré krvné vyšetrenia sa uskutočňujú pri chýbaní vitamínu K a vitamínu B9 – dozrievanie červených krviniek, vyšetrenie krvných doštičiek, protrombínový čas, hladina fibrinogénu atď.

Vitamínu B9 sa týka aj hodnotenie tvorby nukleových kyselín.

Krvné testy
Jednou z najčastejších diagnostických metód pre stanovenie deficitu vitamínov sú krvné testy. Zdroj foto: Getty Images

Priebeh

Deficit vitamínov vzniká na dvoch úrovniach. Na prvej úrovni hovoríme o hypovitaminóze, kedy dochádza k poklesu hladiny vitamínov pod referenčné hodnoty.

Zníženie hladín vitamínov v organizme je proces rozvíjajúci sa niekoľko týždňov až mesiacov.

Hypovitaminóza niektorých vitamínov sa ani nemusí prejavovať navonok viditeľnými alebo citeľnými príznakmi. Týka sa to najmä prechodných alebo ľahkých foriem hypovitaminóz.

Pri dlhodobých alebo závažnejších formách hypovitaminóz pozorujeme rozvoj širokej škály porúch jednotlivých funkcií organizmu.

Rýchlosť rozvoja príznakov nedostatku závisí od charakteru a typu vitamínov.

Vitamíny rozpustné v tukoch sa vo veľkej miere ukladajú do tukových zložiek organizmu, z ktorých sa uvoľňujú postupne a pomaly. Preto sú príznaky ich nedostatku pozorovateľné až po niekoľkých mesiacoch.

Naopak vitamíny rozpustné vo vode sa v organizme uskladňujú vo veľmi malých až takmer žiadnych množstvách, a preto sa príznaky ich nedostatku prejavia do niekoľkých dní až týždňov.

V prípade, že pokles hladiny vitamínov nie je kompenzovaný, tzn. nijakým spôsobom sa nelieči, pokles sa prehlbuje a dostáva sa do druhej úrovne – vzniká avitaminóza.

Avitaminóza je charakterizovaná závažným nedostatkom až úplným chýbaním vitamínov v organizme. Je zriedkavá a vyvíja sa dlhodobo.

Pri avitaminóze pozorujeme už vznik závažných ochorení a porúch organizmu, niektoré môžu mať trvalé až smrteľné následky.

Jednotlivé chorobné prejavy hypovitaminózy a tiež ochorenia a poruchy organizmu súvisiace s úplným deficitom konkrétnych druhov vitamínov sú uvedené v časti „Príznaky“.

Ako sa lieči: Avitaminóza

Ako sa lieči avitaminóza? Lieky a doplnky výživy i strava

Zobraziť viac
fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • Zdroje údajov v anglickom jazyku
  • Zdroje údajov v českom jazyku
    • internimedicina.cz - Vitaminy a jejich funkce v organizmu, MUDr. Jana Fajfrová
    • solen.cz - VITAMINY – DŮLEŽITÝ FAKTOR OVLIVŇUJÍCÍ ZDRAVÍ 1. ČÁST – METABOLIZMUS LIPOSOLUBILNÍCH VITAMINŮ, doc. MUDr. Pavel Hlúbik, CSc.
    • solen.cz - VITAMINY – DŮLEŽITÝ FAKTOR OVLIVŇUJÍCÍ ZDRAVÍ – 2. ČÁST – METABOLIZMUS HYDROSOLUBILNÍCH VITAMINŮ, doc. MUDr. Pavel Hlúbik, CSc.
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané