Ochorenia čeľustí

Ochorenia čeľustí sa týkajú hornej aj dolnej čeľusti a môžu mať súvis buď s niektorými ochoreniami chrupu, prípadne ide o samostatné choroby získané alebo vrodené. Niektoré choroby sú totiž vývinové, iné sú formou získaného zápalu, granulómu, anomálie polohy alebo formou cýst a iných neprirodzených útvarov na čeľusti. Sú ochorenia postihujúce obe čeľuste, prípadne len jednostranné a lokalizované poruchy, niektoré spadajú aj medzi ochorenia čeľustného kĺbu.

Čeľusť je párová kosť, ktorá patrí medzi najväčšie koste ľudského tela. Čeľusť sa skladá z hornej a dolnej časti, pričom dolná čeľusť sa nazýva niekedy aj sánka. Sánka je jediná pohyblivá kosť lebky, ktorá je s ňou spojená pomocou čeľustného kĺbu. Dolná čeľusť sa skladá z tela a párového ramena, pričom pôvodne ide o párovú kosť, ktorá ale do jedného roka od narodenia zrastie do jedného celku. Horná čeľusť aj dolná čeľusť sú súčasťou jedného celku, ktorého sa týkajú choroby čeľustí.

Horné zuboradie je uložené v alveolárnom výbežku hornej čeľustnej kosti, podobne ako dolné zuboradie sa tiež nachádza v alveolárnom výbežku v kostnom lôžku. Horná čeľusť zároveň tvorí tvrdé podnebie ústnej dutiny a spodinu nosovej dutiny a obsahuje prínosovú dutinu, tzv. čeľustnú dutinu. Choroby čeľusti tak postihujú dolnú čeľusť, hornú čeľusť, samotný čeľustný kĺb a veľakrát súvisia aj s inými chorobami či už ústnej dutiny alebo iných príbuzných dutín či tvrdých a mäkkých tkanív.

Anomálie polohy a veľkosti

Čeľuste postihujú dosť často rôzne anomálie či už polohy čeľustných kostí, prípadne veľkosti jednotlivých častí čeľuste. Dochádza napríklad k hyperplázii alebo naopak hypoplázii tak hornej časti čeľuste ako aj sánky, prípadne nastáva patologický stav zvaný makrognatizmus alebo mikrognatizmus. Oproti lebečnej spodine môžu nastať tiež aj anomálie polohy čeľustí, napríklad asymetria, prognácia alebo retrognácia čeľustí. Niekedy sa vyskytujú v súbehu aj anomálie polohy zubných oblúkov na to nadväzujúcich.

Okrem toho medzi ochorenia tohto typu postihujúce čeľusť patria aj dentofaciálne funkčné abnormality a poruchy, ako napríklad abnormálny uzáver čeľustí alebo chybný zhryz získaný počas života z rozličných dôvodov, ako sú chybné prežúvanie, dýchanie ústami či inými neprirodzenými pohybmi čeľuste. Medzi rôzne anomálie patria aj nadväzujúce chybné zhryzy, ktoré sú zapríčinené neprirodzenou zmenou polohy alebo veľkosti čeľustných kostí.

Veľmi časté sú prognácie polohy čeľustí, čiže vyčnievanie. V tomto prípade dochádza k nápadnému vyčnievaniu čeľustí a ide o vývojovú anomáliu zväčša hornej čeľuste, kedy dochádza k strechovitému vykloneniu zubov. Opakom je retrognácia čeľustí. Tieto poruchy môžu nadväzovať vzápätí aj na poruchy zhryzu, ktoré sú už len ich dôsledkom. V prípade vážnej anomálie je nutné len operačné riešenie patologického stavu, ktoré je ale pomerne komplikované.

Viaceré anomálie sa dajú riešiť aj konzervatívnou formou a to nosením rôznych pomôcok alebo rovnátok, pričom ide však len o menšie poruchy lokálneho charakteru. Ide o vyvíjajúce sa malooklúzie, čiže nesprávny alebo chybný zhryz, ktorý vzniká v dôsledku zlých návykov alebo zlozvykov. Vďaka týmto formám je možné správne vedenie zubov a úprava polohy čeľustí, pričom sekundárnym efektom je aj pomoci pri myofunkčných poruchách súvisiacich s čeľusťou.

Funkčné abnormality a poruchy kĺbu

Okrem samotných čeľustných kostí postihujú viaceré ochorenia aj čeľustný, tzv. temporomandibulárny kĺb. Ide najmä o rôzne poruchy alebo funkčné abnormality, ako sú Costenov komplex, prípadne Costenov syndróm, zvýšené opotrebovanie temporomandibulárneho kĺbu, syndróm bolestivej dysfunkcie temporomandibulárneho kĺbu alebo problém s cvakajúcou čeľusťou. Najčastejšími problémami sú práve Costenov syndróm a syndróm bolestivej dysfunkcie.

Costenov komplex je ochorenie pomenované podľa amerického lekára, ktorý toto ochorenie opísal už pred viac ako 80 rokmi. Ide poruchu funkcie spojenia dolnej čeľuste s kosťami lebky a táto porucha súvisí buď s poruchami samotného kĺbu, prípadne s problémami žuvacieho svalstva alebo nesprávnou polohou sánky. Najčastejšie sú spúšťacími faktormi stres alebo celkovo zlý stav chrupu. Typicky sa prejavuje stav bolesťou a to pri zívaní, žuvaní a bolesťami v uchu.

Liečba je pomerne náročná, nakoľko ide o komplexnú poruchu zasahujúcu tak do oblasti kĺbov, ako aj do oblasti stomatologických porúch. Najčastejšie sa realizuje konzervatívna liečba obstrekmi bolestivých bodov a fyzikálnou terapiou, ale v niektorých vážnejších prípadoch je nutné chirurgické riešenie. Okrem toho je následne potrebné zaviesť aj niektoré režimové opatrenia a to najmä v súvislosti s odstránením zlozvykov pri pohybe sánkou a podobne.

Medzi časté poruchy čeľustno-sánkového kĺbu patria aj rôzne problémy s hryzom, ktorý môže byť skrížený alebo hlboký, pričom pomerne časté sú artrotické poruchy, kam patrí aj miofaciálny bolestivý disfunkčný syndrómom. Ide o problém týkajúci sa len vlastného kĺbu a jeho kapsuly, čo sa odborne nazýva intrakapsulárna porucha. Okrem takéhoto druhu porúch však môžu zasahovať a prejavovať sa v kĺbe aj extrakapsulárne poruchy, ktoré sa týkajú priľahlých štruktúr.

Cysty a nádory

Problémom sú aj rozličné druhy cýst alebo nádorov, ktoré postihujú čeľuste, prípadne ich bezprostredné okolité tkanivá a častokrát môžu prerastať aj do ústnej alebo iných príbuzných dutín. Nie je možné vždy odlíšiť len cysty týkajúce sa čeľustí, pretože tie zasahujú aj do iných tkanív, prípadne naopak, z mäkkých a tvrdých tkanív zasahujú viaceré cysty a nádory do čeľustí. Môže ísť o vývinové odontogénne cysty, neondontogénne cysty, priamo čeľustné cysty alebo ústne cysty.

Najčastejšou formou je čeľustná cysta traumatická, hemoragická, aneuryzmálna alebo nešpecifická. Okrem nej vznikajú aj cysty zo zubného zárodku, rohovatejúce cysty, cysty vychádzajúce z podnebnej papyly a rôzne dermoidné, epidermoidné, lymfoepiteliálne a ďalšie cysty. Okrem neškodných cýst postihujú ústnu dutinu aj nádory, ktoré tiež v niektorých prípadoch vznikajú v kostiach sánky alebo hornej čeľuste a nebezpečné je, že sa prejavujú neskoro.

Nádory sa totiž prejavujú až v pokročilom štádiu a môžu spôsobiť buď vyklenutie čeľustí, prípadne kývanie alebo vypadávanie zubov a bolesti v oblasti sánky či čeľuste. Najčastejšie sa na ne príde až po RTG vyšetrení a práve preto by malo byť takéto vyšetrenie čeľusti súčasťou preventívnej prehliadky. Nebezpečné sú zhubné nádory, ktoré rýchlo metastázujú do okolitých tkanív, sú agresívne, častokrát dlho asymptotické a môžu spôsobiť aj smrť pacienta.

Cysty v čeľusti a tiež v okolitých dutinách zas vznikajú napríklad pri chybnom vývoji tkaniva, ako sú keratocysty, gingivacysty, erupčné cysty, paradontálne cysty alebo folikulárne cysty. Niekedy vznikajú aj na zápalovom podklade ako radikulárna cysta alebo reciduálna cysta. Najčastejšie sa cysty vyskytujú vo veku do 50 rokov a veľakrát rastú bezbolestne, takže podobne ako nádory ich objaví len RTG vyšetrenie. Odstránenie je možné len stomatochirurgickým čeľustným zákrokom.

Zápalové choroby

Čeľusť ale aj príbuzné tkanivá postihujú veľmi často aj rozličné akútne a chronické zápaly, ktoré sa prejavujú najmä bolestivosťou a citlivosťou. Medzi tieto zápaly patria napríklad osteitída čeľuste, ktorá môže byť akútna aj chronická, osteomyelitída čeľuste, čo je novorodenecké zápalové ochorenie rovnako v akútnej aj chronickej forme, časté sú aj akútna, chronická alebo hnisavá osteoradionekróza čeľuste a podobné formy má aj ďalší typ zápalu zvaný periostitída.

Menej častou chorobou zápalového charakteru, ktorá postihuje čeľusť, je tiež tzv. sekvester čeľustnej kosti. okrem samotnej čeľuste môže súvisieť so zápalom v týchto tkanivách aj zápal zubných lôžok, čo sa nazýva alveolitída čeľuste. Medzi takéto zápaly patria tiež a alveolárna osteitída alebo tzv. suché lôžko. Ide o stav, kedy sa po vytrhnutí zubu nevytvorí krvná zrazenina a rana sa neuzavrie, pričom ide o pomerne bolestivý stav, ktorý sa musí riešiť drenážou.

Častým zápalom je napríklad osteomyelitída, pričom ide o závažný zápal postihujúci čeľustné kosti. taktiež je to multifaktoriálna choroba, ktorá vzniká preniknutím infekcie do tvrdých tkanív čeľuste a dochádza k imunitnej reakcii, čo spôsobuje pomerne často hnisavú formu zápalu. tento zápal tvorí takmer tretinu zápalov kostí čeľustí, pričom v akútnom prípade dochádza k rýchlemu nástupu typických zápalových príznakov. Liečba je zameraná na odstránenie zápalových a hnisavých ložísk.

Pomerne častým zápalom je aj osteitída čeľuste, ktorá môže mať tiež akútnu, ale aj chronickú formu. Ide o nehnisavý zápal kostí čeľuste, ktorý môže mať rôzne príčiny, najčastejšie prestup infekcie z niektorých príbuzných mäkkých tkanív alebo dutín do kosti. Ide o zápal charakteristický najmä bolestivosťou postihnutej oblasti, pričom zápal je zväčša lokálny a jednostranný. Postihuje približne v rovnakej miere hornú aj dolnú čeľusť a liečba je zväčša lokálna.

Vývinové a ostatné choroby

Čeľuste postihujú aj rozličné vývinové poruchy a choroby vzniknuté z defektov pri vývine. Ide napríklad o choroby ako sú Stafnesova cysta, skrytá kostná cysta čeľuste, Torus mandibularis prípadne o centrálny obrovskobunkový granulóm. Okrem týchto vývinových porúch patria medzi časté patologické stavy postihujúce tak dolnú ako aj hornú časť čeľuste napríklad cherubizmus čeľuste, fibrózna dysplázia, exostóza alebo jednostranná kondylová hyperplázia, prípadne jednostranná kondylová hypoplázia. Tieto ochorenia spôsobujú aj iné príbuzné problémy a defekty.

Na čeľusti môže vyrastať napríklad maligný fibrózny histocystóm, ktorý najčastejšie postihuje deti vo veku do 15 rokov a okrem čeľusti sa môže nachádza aj na lebečnej kosti alebo na niektorých dlhých kostiach. Podobne aj osteóm, čo je pre zmenu benigný, čiže nezhubný útvar, vyrastajúci tiež na čeľustnej kosti a je zložený z mineralizovanej kostnej dreni s výskytom viacerých osteocýst. Ide o pomaly vyvíjajúce sa ochorenie, ktoré ale spôsobuje vonkajšie deformácie.

Relatívne častým patologickým stavom je aj exostóza, čo je nezhubné vyklenutie kosti objavujúce sa symetricky v dolnej čeľusti. Pokiaľ nie je príliš obťažujúce a nenarušuje funkčnosť celej sánky, obvykle sa nemusí akútne riešiť. Problém je, ak spôsobuje ochorenia alebo deformácie zubov. Choroba je nezhubná a je spôsobená lokálnym pomnožením kostných buniek, ktoré nemá infekčnú príčinu. Postupuje dlhodobo aj niekoľko rokov, takže nie je vždy zistiteľná na prvý pohľad.