Tenióza - pásomnica: Ako sa prenáša a aké má príznaky?

V prípade teniózy, ktorá je spôsobená pásomnicou bezbrannou sa človek nakazí konzumáciou nedostatočne tepelne spracovaného hovädzieho mäsa.

V prípade pásomnice dlhočlánkovej sa človek nakazí konzumáciou nedostatočne spracovaného bravčového mäsa.

Tenióza patrí medzi jednu z najviac rozšírených parazitárnych nákaz na celom svete. Odhaduje sa, že celosvetový výskyt ochorenia je 50 miliónov prípadov. Najčastejšie sa vyskytuje:

• v južnej a strednej Amerike,
• v Afrike,
• v južnej a centrálnej Ázii.

Aký je výskyt teniózy na Slovensku?

V rokoch 2010 – 2019 bolo na Slovensku hlásených 19 prípadov teniózy. Z východného Slovenska bolo zaznamenaných 5 prípadov, zo stredného 8 a zo západného 6 prípadov.

Zaujímavosť... 
V minulosti bola pásomnica veľmi obľúbenou pochúťkou. Napríklad vo Francúzsku ženy jedli pásomnice, aby schudli do korzetov.

Medzi rizikové jedlá patria:

• tatárske bifteky,
• krvavé steaky,
• surová sekaná,
• kebab,
• klobáskové mäso.

Často vás zaujíma:
Ako môže byť pásomnica dlhá?
Viac podľa jednotlivého druhu...

1. Pásomnica bezbranná (Taenia saginata)

Dospelé jedince pásomnice bezbrannej môžu mať dĺžku 5 až 10 metrov. Ojedinele môže mať až 12 metrov.

Na hlavičke (scolexe) sa nachádzajú 4 prísavky (acetabula), ktoré slúžia k prichyteniu na črevnej sliznici hostiteľa. Telo pásomnice (strobila) sa skladá z 1 000 až 2 000 článkov. Zrelé články obsahujú 80 až 100 000 vajíčok.

Vajíčka pásomnice bezbrannej vo vonkajšom prostredí môžu prežiť až 200 dní.

Keďže pásomnica bezbranná nemá tráviacu sústavu, živiny prijíma od hostiteľa celým povrchom tela. Definitívnym hostiteľom je človek. V čreve človeka môže žiť aj 25 rokov. Medzihostiteľom je hovädzí dobytok.

Človek (definitívny hostiteľ), sa nakazí konzumáciou larválnych štádií pásomnice (cysticerkov) v surovom alebo nedostatočne tepelne spracovanom hovädzom mäse. Vo väčšine prípadov je zdrojom nákazy tatársky biftek.

Hovädzí dobytok (medzihostiteľ) sa môže infikovať prehltnutím vajíčok pásomnice rôznymi cestami (v maštali, na potrave, vo vode).

Vedeli ste, že...? 
Z tela definitívneho hostiteľa (človek) vychádza denne niekoľko zrelých článkov, z ktorých každý obsahuje približne 100 000 vajíčok články pásomnice bezbrannej majú schopnosť samopohybu, to je aj základný rozdiel medzi týmto druhom a pásomnicou dlhočlánkovou a ľudí to väčšinou prekvapí.

U človeka (definitívneho hostiteľa) spôsobuje ochorenie, ktoré sa nazýva tenióza. U hovädzieho dobytka (medzihostiteľa) je vyvolávateľom cysticerkózy. Podľa medzihostiteľa je známa aj ako hovädzia pásomnica.

Výskyt pásomnice bezbrannej je celosvetový. Najčastejšie sa objavuje v krajinách:

• Afrika,
• východná Európa,
• Latinská Amerika,
• Filipíny.

2. Pásomnica dlhočlánková (Taenia solium)

Pásomnica dlhočlánková je považovaná za najškodlivejšiu pásomnicu. Cudzopasí v tenkom čreve. V dospelosti dosahuje dĺžku 2 – 3 m. V niektorých prípadoch môže mať dĺžku až 8 m.

Pásomnica dlhočlánková má ploché telo, ktoré sa skladá z veľkého množstva segmentov. Za hlavičkou nasleduje krk, z ktorého vychádzajú články pásomnice. Zrelé články obsahujú až 50 000 oválnych vajíčok.

Denne sa vylučuje stolicou približne 6 článkov pásomnice dlhočlánkovej. Na rozdiel od pásomnice bezbrannej články pásomnice dlhočlánkovej nie sú schopné aktívneho pohybu.

Pásomnica dlhočlánková je považovaná za najnebezpečnejšieho potravou prenosného parazita.

Dospelé jedince žijú v tenkom čreve, kde dorastajú do dĺžky 2 – 3 m. V niektorých prípadoch môžu mať dĺžku až 8 m.

Telo tejto pásomnice sa skladá z veľkého množstva článkov (proglotidov). Posledné, zrelé proglotidy môžu obsahovať až 50 000 vajíčok. Nakazený človek stolicou denne vylúči približne 6 takýchto článkov. Na rozdiel od predchádzajúceho druhu, články pásomnice dlhočlánkovej nie sú schopné aktívneho pohybu.

Zaujímavosť: 
Človek môže byť medzihostiteľom aj definitívnym hostiteľom. Pre zdravotný stav človeka je nebezpečnejšie, keď je medzihostiteľom. 
Aj keď je človek v pozícii definitívneho hostiteľa, môže byť aj medzihostiteľom, čo je z medicínskeho hľadiska oveľa závažnejší stav ako črevná forma ochorenia.

Vývinový cyklus pásomnice dlhočlánkovej

V prípade črevnej formy ochorenia sa človek nakazí zjedením cysticerkov v surovom alebo tepelne nedostatočne upravenom bravčovom mäse.

Z cysticerku sa v tenkom čreve vychlípi hlavička, prichytí sa na stenu čreva a približne 3 mesiace dorastá na dospelú pásomnicu. Medzihostiteľom je najčastejšie ošípaná, ale nakaziť sa môže aj človek. K nákaze dochádza po náhodnej konzumácii vajíčok (napríklad v kontaminovanej potrave alebo vode).

V žalúdku medzihostiteľa sa z vajíčka uvoľní larvička (onkosféra), ktorá sa dostane do krvného obehu a migruje do rôznych orgánov a tkanív.

Najčastejšie sú napadnuté:

• priečne pruhované svalstvo,
• mozog,
• oko,
• pečeň,
• pľúca.

Najzávažnejšou a zároveň najčastejšou je práve lokalizácia cýst v mozgu, kedy hovoríme o neurocysticerkóze.

3. Hymenolepidóza - Pásomnica detská (Hymenolepis nana)

Pásomnica detská (Hymenolepis nana) je najmenšou ľudskou pásomnicou. Je dlhá 1 až 4 cm a 1 mm hrubá. Má ploché telo svetlej farby, ktoré môže tvoriť až 200 článkov.

Zaujímavosť: 
Na Slovensku bola vykonaná vedecká štúdia, v ktorej skúmali výskyt črevných parazitov u drobných hlodavcov.
Výsledky štúdie poukázali na fakt, že bolo infikovaných 23,2 % skúmaných zvierat.
Nakazené boli myši, potkany a škrečky. 

Pásomnica detská na svoj vývin nepotrebuje medzihostiteľa, teda jej vývin môže byť priamy alebo nepriamy. Definitívnym hostiteľom môže byť človek, primáty alebo hlodavce, ktoré sa nakazia náhodným zjedením vajíčka, napríklad na kontaminovanom ovocí.

V prípade nepriameho vývinu, ako medzihostiteľ môžu byť larvy bĺch (Pulex), larvy chrobáka Tenebrio molitor (tzv. “múčne červy”) a iné druhy hmyzu. Definitívny hostiteľ sa nakazí prehltnutím infikovaného hmyzu.

Prehltnuté vajíčka putujú do tráviaceho traktu. V tenkom čreve sa z nich uvoľní larva onkosféra. Tá sa zavŕta do črevných klkov, kde sa z nej vyvíja cysticerkoid, ktorý postupne dorastá na dospelú pásomnicu. Dospelá pásomnica produkuje vajíčka, ktoré sa do vonkajšieho prostredia dostávajú so stolicou.

Názov podľa častej nákazy parazitom pásomnice u detí...

Názov dostala pásomnica detská vďaka faktu, že najčastejšie ňou bývajú nakazené práve deti, keďže ešte nemajú dostatočne vyvinuté hygienické návyky. Ochorenie, ktoré pásomnica detská vyvoláva, sa nazýva hymenolepióza.

Príznakmi ochorenia sú mierne tráviace problémy ako bolesti brucha, hnačky alebo zvracanie. 

4. Dipylidióza - Pásomnica psia (Dipylidium caninum)

Pásomnica psia patrí medzi menšie druhy pásomníc. Dosahuje dĺžku 20 až 50 cm. Ochorenie, ktoré pásomnica psia vyvoláva, sa nazýva dipylidióza.

Definitívnym hostiteľom môže byť pes, mačka, líška alebo vlk.

Ojedinele ním môže byť aj človek. Človek sa nakazí náhodným zjedením infikovanej blchy, ktorá sa nachádza v kontaminovaných potravinách alebo prostredníctvom slín domácich maznáčikov.

Medzihostiteľom je blcha (psia, mačacia).

Aký je vývinový cyklus pásomnice psej?

Definitívny hostiteľ vylúči do vonkajšieho prostredia kokón s vajíčkami stolicou.

Blcha požije vajíčka. Potom sa v nej vyvíja cysticerkoidná larva.

Definitívny hostiteľ prehltne infikovanú blchu. Napríklad pes prehltne blchu pri vyhrýzaní svrbiaceho miesta, na ktorom mu pije krv. Potom sa v tenkom čreve definitívneho hostiteľa vyvíjajú dospelé pásomnice.

Tkaninová forma (cysticerkóza) u zvierat je bezpríznaková.

U ľudí je to naopak. Napríklad v prípade lokalizácie cýst v mozgu sa objavujú záchvaty a kŕče, neurologické príznaky. V prípade lokalizácie v oku dochádza k poškodeniu zraku, môže dôjsť až k slepote.

Črevná forma, kde je človek definitívnym hostiteľom, sa môže prejaviť tráviacimi ťažkosťami:

• nevoľnosť,
• plynatosť,
• hnačky.

Čítajte tiež: 
Askarióza, hlísta ľudská, škrkavka detská: Aké má príčiny a príznaky?
Parazity, domáci miláčikovia a zdravie? Rozdelenie, príznaky a liečba
Parazity, vši či iné choroby v našich školách a škôlkach?

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príznaky, ktoré sa vyskytujú pri jednotlivých druhoch pásomníc

1. Priama diagnostika

Priama diagnostika je vykonávaná na špecializovaných parazitologických pracoviskách. Pozostáva z vyšetrenia:

• stolice (ako dôkaz pásomnice v stolici),
• moču,
• krvi,
• mozgovo-miechového moku,
• spúta,
• bioptického materiálu (svalu, čreva, pečene, močového mechúra, kože).

Nepriama diagnostika 

Nepriama diagnostika je založená na sérologickom dôkaze protilátok v krvi a alergických kožných reakcií (intradermálne testy).

3. Pomocné vyšetrovacie metódy

Medzi pomocné vyšetrovacie metódy zaraďujeme vyšetrenie krvi. Medzi zobrazovacie metódy patrí ultrasonografia, počítačová tomografia, scintigrafia a laparoskopia.

Dospelá pásomnica uvoľňuje články s vajíčkami. Tie sa do vonkajšieho prostredia dostávajú pri vylučovaní stolice (články pásomnice v stolici).

V niektorých prípadoch je možná aj autoinfekcia vajíčkami vlastnej pásomnice. Z vajíčok sa v žalúdku vyvinie larva. Tá preniká sliznicou čreva a vstupuje do rôznych tkanív a orgánov:

• podkožie,
• kostrové svaly,
• mozog,
• oči.