späť na zoznam článkov

Demencia môže byť aj v mladom veku

Demencia môže byť aj v mladom veku

Demencia je duševná porucha vznikajúca na organickom podklade s následnou poruchou celkovej psychickej aktivity. V popredí je ubúdanie predtým nadobudnutých intelektových schopností. Názov pochádza z latinského ,,de mentio", čo v preklade znamená odchádzajúci duchom/mysľou. V 18. storočí boli týmto pojmom označované všetky duševné poruchy. Prevažne ňou trpia starí ľudia - starecká demencia. Rôzne ochorenia však môžu mať za následok rozvoj demencie aj v mladom veku.


Ako sa prejavuje?

Väčšinou býva ako prvá postihnutá pamäť. Je to rozumová schopnosť, ktorou si uchovávame a znovu vybavujeme už naučené informácie. Poruchy sú zjavné na úrovni ako krátkodobej tak dlhodobej pamäte. Vytráca sa logické myslenie, ktoré nám za normálných okolností sprostredkováva odraz skutočnosti a súvislosti medzi javmi. Klesá IQ ako merateľný stupeň schopností intelektu.

Za všeobecný rozhľad vďačíme plnej orientácii. Ľudia trpiaci demenciou môžu byť dezorientovaný osobou. Nepoznávajú najbližších príbuzných a známych a čo je horšie niekedy nevedia kto sú oni sami. Takisto bývajú dezorientovaný miestom a časom.

Hlboko narušená je aj schopnosť učenia teda zapamätávania si. Pre dementného človeka je problematické zopakovať to, čo bolo povedané v krátkom časovom horizonte predtým. Niekedy hovoríme o dňoch, v ťažších prípadoch o minútach. Dôvdom je aj súčasné znižovanie pozornosti, celková spomalenosť, bardypsichizmus, nepresnosť.

Porucha zdravého úsudku vo výraznej miere ovplyvňuje afektivitu a správanie. Dochádza k celkovému úpadku osobnosti človeka ako takého. Stáva sa psychicky labilnejším a nekritickým. Zvyšuje sa agresivita, objavujú sa  výbuchy afektivity, časté poruchy nálad, poruchy spánku. Možu byť sprevádzané bludmi a halucináciami.

 Stupne demencie (MMSE - mini mental state)

  1. Ľahký stupeň demencie  - sa vyznačuje len miernymi stratami pamäte, ktoré majú za následok zmenu doterajších návykov a minimálne zmeny správania. Zvyšuje sa zábudlivosť a prechodne orientácia. V práci a bežných činnostiach podávajú slabší výkon, majú problém koncentrovať sa. Vyššie uvedené problémy im stále viac začínajú sťažovať život. Nechcú si pripustiť, že sa s nimi niečo deje, preto často podliehajú úzkostným stavom a depresiám.
  2. Stredný stupeň demencie - v popredí su poruchy kognitívne, výrazná porucha orientácie (pacient sa nevie vrátiť domov), zabúdajú základné informácie o sebe, problémom sa pre nich stávaju aj bežné denné činnosti. Sociálny kontakt je obmedzený. Vyžadujú pomoc okolia.
  3. Ťažký stupeň demencie -  ťažká porucha kognitívnych fukcií, chorý nie je schopný úsudkov a vyžaduje nepretržitú, osobitú starostlivosť. Prestávajú vnímať svoje okolie, časté su bludy a halucinácie s poruchami správania a zvyšuje sa aj agresivita chorého. Postupne strácajú aj motorické funkcie, dochádza k úniku moču a stolice.

Čo je príčinou demencie mladom veku?

Etiológia má základ v poškodení mozgu a mozgových ciev primárnym ochorením, sekundárne no dokázaná je v určitých konkrétnych prípadoch aj dedičnosť. Pod pojmom demencia si väčšina z nás predstaví starého človeka, ktorý so stúpajúcim vekom zabúda. V prevažnej miere je tomu tak. Mladý vek nám však nezaručuje, že nás táto zákerná choroba obíde.

prierez-mozgovym-tkanivom
Prierez mozgovým tkanivom

 

 

Demenciu alebo jej príčiny delíme do základných kategórií podľa medzinárdnej klasifikácie chorôb (MKCH 10). Z toho prvé dve kategórie sa týkajú starších pacientov a v druhých dvoch sú popísané stavy či ochorenia, ktoré spôsobujú následne dementný syndróm týkajúci sa všetkých vekových kategórií.

  • Alzheimerova choroba (Morbus Alzheimer) - je závažné ochorenie mozgu, na ktoré v dnešnej dobe stále neexistuje kauzálna liečba. Terapia je prevažne symptomatologická - liečba príznakov. Presná príčina M.Alzheimer nie je celkom jasná. Zistili sa však určité súvislosti s dedičnosťou. V popredí prevažujú poruchy pamäte v úvode krátkodobej - ide o problém so zapamätaním si novozískaných informácií. V neskorších štádiách je narušená aj staropamäť. Vyskytujú sa aj poruchy učenia a orientovanosti. Častá je porucha reči. Chorý chce niečo povedať no nevie nájsť tie správne slová napriek tomu, že rozumie. Neskôr už nerozumie otázkam preto nevie odpovedať.                                                                                                                                                            
  • Vaskulárna demencia (cievna) - dochádza k nej následkom poruchy cievneho riečiska v mozgu. Rizikový sú ľudia liečený na diabetes melitus, vysoký krvný tlak či aterosklerózu mozgových ciev. Ide o ochorenia, ktoré majú za následok oslabenie a následne poškodenie až prasknutie (ruptúru) cievnej steny. U neliečených pacientov samozrejme riziko spojené so základnými ochoreniami stúpa a je väčšia pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej príhody (porážka,apoplexia, iktus). S každým infarktom mozgu stúpa pravdepodobnosť rozvoja demencie.                                                                                                                                                     
  • Demencia pri iných ochoreniach - je demencia, ktorá vzniká na inom podklade ako M.Alzheimer a zároveň sa nejedná o vaskulárnu demenciu. Netýka sa iba starších ľudí. Vzniknúť môže už v stredom veku u ľudí trpiacich rôznymi ochoreniami.

Ide napríklad o ochorenia ako Sclerosisis multiplex - je to zápalové - imunitne podmienené demyelizačné a axonálne ochorenie centrálnej nervovej sústavy postihujúce ľudí už okolo 30teho roku. Začiatok ochorenia v nižšom veku a po 50tom roku života je menej pravdepodobný. Prognóza ochorenia je nepriaznivá. V konečnom dôsledku sa prejavuje okrem iného aj rôznymi stupňami demencie.

Ďaľším takýmto ochorením je Parkinsonova choroba. Príčina nám nie je doteraz známa, ale zaraďujeme ju medzi degeneratívne ochorenia s postupným zánikom neurónov. Vyskytuje sa prevažne vo veku okolo 55roku života. S pribúdajúcim vekom sa riziko zvyšuje. Poruchy pamäte zaraďujeme medzi psychické príznaky tejto choroby.               

Menej známa je Huntingtonova choroba. Ide o nie veľmi často sa vyskytujúce dedičné ochorenie centrálnej nervovej sústavy. Prejavovať sa začína okolo 35teho až 50teho roku života. Príznaky progredujú ďaľších 10 až 20 rokov. V začiatočnom štádiu sú to len zmeny nálad, správania, depresie, spomalené myslenie, zhoršená schopnosť chápania a učenia progredujúca až do demencie. Narušenie motorických (pohybových) funkcií spôsobuje mimovoľné, zrýchlené až nekoordinované pohyby sprevádzané zášklbmi svalov tváre (grimasy).

Creutzfeldtova-Jakobova choroba je sporadické neurodegeneratívne ochorenie mozgu. Prvýkrát bolo popísané v roku 1920 nemeckým neuropatológom H.G.Creutzfeldtom, niečo predtým ju rozpoznal nemecký neurológ A.M.Jakob. Prenos je dedičný s matky na dieťa s 50% pravdepodobnosťou, sporadická forma je zapríčinená samovoľnými zmenami v mozgovom tkanive, infekčná forma sa prenáša z chorého zvieraťa požitím infikovaného mäsa (BSE), alebo iatrogénny prenos napríklad pri transplantácii. Priebeh je charakteristický poruchami pamäte (zastretá myseľ), porucha koordinácie s následnými častými pádmi, zavrate, halucinácie, záchvaty strachu. Ochorenie progreduje až do ťažkého stavu demencie, chorý je postupne úplne nehybný - pripútaný na lôžko s úplným vymyznutím osobnosti.

Nieman-Pickovu chorobu radíme medzi ochorenia metabolické, konkrétne sa jedná o poruchu metabilizmu tukov. Tie sa ukladajú prevažne v pečeni, slezine a kostnej dreni. Rozdeluje sa na tri základné typy. Typ A postihuje už novorodencov. Ťažkosti sa začínajú objavovať už v prvých týždňoch života a končia sa smrťou okolo 1. až 3.roku. Prejavuje sa neprospievaním novorodenca, zvracaním, hnačkami, svalovou slabosťou až úplnou psychomotorickou poruchou. Typ B môže vzniknúť v detskom veku aj v dospelosti. Pri tomto type však intelekt nebýva postihnutý. Typ C postihuje rôzne vekové skupiny od narodenia až do dospelosti. Prejavy sú ako motorické tak aj na psychickej úrovni s prehlbujúcou sa mentálno retardáciou. Liečba neexistuje, existujú len pokusy o transplantáciu kostnej drene.

Ochorenie vyskytujúce sa aj u mladých ľudí spôsobujúce postupné poruchy aj kognitívnych funkcií je epilepsia. Každému z nás sa môže stať, že dostane počas života epileptický záchvat buď po úraze hlavy alebo nadmerným požitím alkoholických nápojov, to šak neznamená, že je epileptik a rozvinie sa u neho predčasná demencia. Epilepsiu ako ochorenie diagnostikuje výhradne lekár na základe anamnesticky potvrdených opakovaných záchvatov a ďaľších vyšetrení napríklad elektroencefalografia (EEG) s prítomnosťou patologických elektrických vzruchov v mozgu a následne vyšetrení potrebných na odhalenie jej príčiny. U pacientov s dlhoročnou epilepsiou sa postupne môže začať prejavovať predčasná demencia. Málokedy však dochádza k úplnej degradácii osobnosti.

Tú nespôsobujú iba vyššie uvedené ochorenia, s ktorými si ani moderná medicína nevie dať rady ale niekedy si za to môže človek sám. Najčastejšie  príčiny demencie neviazané na ochorenie u nás sú alkoholizmus alebo nadmerné užívanie rôznych drog. Tieto látky takisto zanechávajú svoju stopu na mozgu a nielen na pečeni ako si to veľa ľudí myslí. Ich pravidelným užívaním dochádza k atrofii mozgu s následným rozvojom demencie.

  • Pseudodemencia - nejde tu o skutočné ubúdanie intelektových schopností ale o prechodný stav s ich útlmom. Vzniká ako postraumatická reakcia (po stresujúcom, traumatizujúcom zážitku) a zaniká po odstránení tohto faktoru. Pre pseudodemenciu je typický výpadok najelementárnejších schopností, pričom tie zložitejšie bývajú zachované. V popredí bývajú absurdné odpovede (mám 200rokov) či nápaditá obrátenosť v konaní (píše opačným koncom pera) ako napríklad pri prechodnom mrákotovom stave pri Ganzerovom syndróme. V prípade pseudodemencie sa nejedná   o simuláciu. Tento prechodný stav si postihnutý neuvedomuje.

Diagnostika a liečba

Neexistuje špecifická liečba vzhľadom na rôznorodosť príčin rozvoja demencie. Každý človek, u ktorého sa začínajú prejavovať príznaky popísané v ľahkom štádiu by mal byť kompletne vyšetrený lekárom s postupným vylučovaním ochorení, ktoré by tento stav mohli spôsobovať. Väčšina ochorení sa dá vylúčiť poprípade potvrdiť morfologickými vyšetrovacími metódami a to počítačovou tomografiou (CT) alebo magnetickou rezistenciou (MRI), kde lekár vie posúdiť zmeny v mozgovom tkanive. Jedná sa hlavne o atrofiu mozgu - zmenšujúci sa objem mozgového tkaniva. Nie je možné  ju vyliečiť ale dá sa spomaliť jej postup hlavne liekmi zlepšujúcimi metabolizmus a prietok krvi mozgovým tkanivom. Na spomalenie degeneratívnych zmien sú vhodné sú aj antioxidanciá a vitamíny. Pri geneticky podmienených ochoreniach sa robí vyšetrenie DNA. Pokiaľ sú všetky vyšetrenia negatívne treba začať myslieť na psychiatrické doriešenie stavu.

Liečba je prevažne symptomatologická s ohľadom na prevažujúce ťažkosti.

 

 

Naposledy aktualizované 11.12.2017

Prihlásiť na odber noviniek

Autor článku

Lucia Sýkorová

Lucia Sýkorová

Zobraziť viac článkov Najnovšie články v magazíne
Ako sa prenáša salmonelóza a ako sa voči nej brániť? Ako sa prenáša salmonelóza a ako sa voči nej brániť?

Salmonelóza je veľmi časté hnačkovité ochorenie spôsobené črevnými patogénmi - konkrétnejšie baktériami salmonely. Patrí medzi najčastejšie a pre verejnosť najzámejšie infekčné ochorenie...

Krvácanie z nosa, čo všetko sa za ním skrýva? Krvácanie z nosa, čo všetko sa za ním skrýva?

Medzi najčastejšie krvácania, ktoré všetci dobre poznáme patrí krvácanie z nosa (epistaxis). Jeho zdrojom je hlavne veľké krvné zásobenie v prednej časti nosovej priehradky v mieste...

Štikútka u novorodenca je celkom prirodzená Štikútka u novorodenca je celkom prirodzená

Štikútka (singultus) alebo čkanie je reflexne vyvolaná prudká a rýchla kotrakcia bránice. Je to podráždenie frénického a vágového nervu smerujúce do dýchacieho centra a odtiaľ cez...

Ako rozpoznať migrénu od bežnej bolesti hlavy? Ako rozpoznať migrénu od bežnej bolesti hlavy?

Migréna je bolesť hlavy vyskytujúca sa takmer u 10-15% populácie. Ide o opakujúce sa záchvatovité ataky pulzujúcej bolesti strednej až silnej intenzity. Dalo by sa hovoriť o samostatnom...

Je alergia na chlad skutočne alergiou? Je alergia na chlad skutočne alergiou?

Pod pojmom alergia si väčšina z nás predstaví svrbivú vyrážku na koži, žihľavku, opuch či kýchnutie. Ide o precitlivosť organizmu na cudzorodé látky - alergény pri opätovnom styku s...


Pridajte skúsenosť Skúsenosti užívateľov

Zatiaľ neboli pridané žiadne skúsenosti. Podeľte sa s ostatnými o svoje skúsenosti.