Syndróm vyhorenia: Máte ho? Ako ho prekonať? + Urobte si online TEST

Syndróm vyhorenia: Máte ho? Ako ho prekonať? + Urobte si online TEST
Zdroj foto: Getty images

O vyhorení človeka sa hovorilo už v dávnej minulosti ako o stave vyčerpanosti tela a duše. Pojem syndróm vyhorenia alebo, ak chcete, i burnout syndróm bol prvý krát popísaný a definovaný až v druhej polovici 20. storočia. Čo by som mal vedieť a čo neprehliadnuť?

Pod pojmom syndróm vyhorenia rozumieme stav mysle na pokraji zrútenia.

Kľúčovým faktorom je nahromadenie povinností, ich nezvládanie a postupne sa zvyšujúci stres. Pridružujú sa fyzické ťažkosti a spolu vytvárajú bezvýchodiskovú situáciu.

Tvoria ho príznaky poväčšine na psychickej úrovni, sčasti na úrovni fyzickej a sociálnej.

Môže dať o sebe vedieť kedykoľvek a u každého z nás.
Prichádza k nám nenápadne,
rozvíja sa pomaly
a spôsobuje, že osobnosť človeka sa kúsok po kúsku rúca.

Pokiaľ si to neuvedomíme včas a neurobíme potrebné kroky, dopad môže byť katastrofálny.

Najčastejšie sa zaujímate: 
Čo je to syndróm vyhorenia? 
Aké má príčiny a príznaky? 
Dá sa liečiť a ako ho prekonať? 
Odpovede ponúkame v článku. 

+ TEST na konci...

Syndróm vyhorenia - história

Únava, vyčerpanosť, strata výkonnosti, stres, nespavosť, frustrácia, nespokojnosť ... a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ide o stavy, ktoré nie sú známe iba dnes. Poznali ich veľmi dobre aj ľudia v dávnej minulosti. Psychicky náročné stavy a možnosť ich len ťažko ovplyvniť je zaťažujúce pre osobnosť človeka ako takú.

Progresiou vyvolávajúcich faktorov a neschopnosťou jednotlivca sa s nimi vyrovnať a vysporiadať dochádza k  nadmernej záťaži psychiky, ktorá sa odzrkadľuje aj na fyzickom zdraví.

Herbert Freudenberger

Syndróm vyhorenia bol prvý krát popísaný v roku 1974 americkým psychoanalytikom Herbertom Freudenbergerom, ktorý ho publikoval v časopise Journal of Social Issues. Týmto článkom sa burnout syndróm dostal do povedomia a nadchol i iných psychológov, u ktorých vyvolal nevídaný záujem na túto tému.

Kolotoč záujmu viedol k jeho ďalšej podrobnej definícii syndrómu vyhorenia.

Vysilenosť, vyčerpanosť, vyhorenosť boli však známe aj pred touto publikáciou. Momentálne exituje hneď viacero definícií toho istého problému. Príčiny vzniku, roviny, ktoré postihuje (mentálna, fyzická, sociálna), prejavy a dôsledky sú však rovnaké.

Čo je to syndróm vyhorenia, ako prebieha a ako sa prejavuje?

Syndróm vyhorenia = burnout syndróm = burn-out = syndróm vyhasnutia = syndróm vypálenia.

Syndróm vyhorenia je súbor celej rady príznakov, súvisiacich so stratou záujmu a nadšenia či už osobného alebo profesionálneho. Prebieha na rôznych úrovniach a to citovej, mentálnej, fyzickej a sociálnej.

Úrovne postihnutia sa môžu prelínať, prípadne kombinovať a nadväzovať na seba. Tento syndróm je väčšinou spojený s vyhorením v práci ale nie je to ani zďaleka jediná sféra, na ktorej sa môže vyvinúť.

žena sediaca za stolom, pred sebou má knihu a vpredu na stole v popredí je socha spravodlivosti
Vysoké pracovné nasadenie vedie k stresu. Zdroj foto: Thinkstock photos

Dochádza k nemu zväčša u ľudí, ktorí pracujú s inými ľuďmi, u workoholikov a perfekcionalistov. Dôvod je veľmi prostý. Ide o skupinu ľudí, ktorý chcú za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ, prípadne dosiahnuť viac a lepšie výsledky ako ostatní.

Prvotné, idealistické a príliš skreslené nadšenie ich vedie k tomu, že neskôr nie sú schopný priznať vysokú záťaž a neschopnosť splniť úlohy. Ide o nerovnováhu medzi očakávaním a realitou. Pretrvávajúci stres, ktorý pritom vzniká nenechá dlho čakať na jeho následky.

Celkový priebeh burn-outu

Syndróm vyhorenia je javom majúcim svoj začiatok, priebeh a koniec.

Kategorizácia fáz syndrómu vyhorenia podľa Edelwicha a Brodského pozostáva z piatich stupňov. Typická je prvá fáza nadšenia. Druhá fáza stagnácie je obdobie, kedy nadšenie upadá. Dochádza k tretej fáze a to je fáza frustrácie so zmenou pohľadu na zmysel práce. Po dlhodobejšej fáze frustrácie nasleduje fáza apatie, pri ktorej prevláda bezmocnosť. Túto fázu chorý nie je schopný nijako ovplyvniť.

Konečnou fázou je fáza samotného vyhorenia a vyčerpania organizmu vo všetkých rovinách.

zaneprázdnená žena na ulici sa niekam ponáhľa
Stres, nadmerný tlak, pracovné zaťaženie. Zdroj foto: Thinkstock photos

1. počiatočná fáza

Začiatok je charakterizovaný počiatočným nadšením a následným nezvládnutím vysokých nárokov na jedinca. Za vysoké nároky je priamo zodpovedná iná osoba, ktorá ich na človeka kladie ale aj jeho samotná osobnosť, ktorá chce vynikať nad rámec zvládnuteľných možností.

Nadšenie zvyčajne netrvá dlho, postupom času upadá a núka sa nám pohľad na skutočnú realitu.

2. fáza stagnácie

Z pôvodného nadšenia sa stáva preťažovanie organizmu. Človek sa zo zadanými úlohami nevie vysporiadať alebo ich časovo nestíha, čo vedie k chaotickému konaniu a  permanetnému chronickému stresu. Stres je pri burnoute jeden z najdôležitejších činiteľov.

Nadmerné vystavovanie sa stresu nezvládne donekonečna ani emočne silná osobnosť.

3. frustrácia

Práve stres vedie k frustrácii čo má na svedomí náročný priebeh. Človek vystavený permanentnému tlaku často trpí poruchami spánku hlavne nespavosťou pre ťaživé myšlienky a neustále predstavovanie si východísk a možných riešení. Postupom času vznikajú úzkostné stavy depresie z dôvodu bezvýchodiskovej situácie. Prejavy vkĺzajú do fyzickej roviny, kedy pacient trpí prevažne chronickou únavou, nechutenstvom, hnačkami alebo zápchami.

Vyčerpanosť organizmu sa stupňuje aj úbytkom na hmotnosti.

Táto fáza môže trvať aj dlhé roky.

Neraz siahne po nejakej návykovej látke (najčastejšie je to cigareta a alkohol), ktoré mu aspoň dočasne poskytnú pocit úľavy. U nejedného hrozí vznik závislosti, pričom chronické užívanie alkoholu prehlbuje depresie ale aj agresívnejšie chovanie voči okoliu. 

4. apatická fáza

Chorý postupne prestáva dúfať v zvládnutie situácie. Prestáva sa sústrediť na to, čo bolo predtým jeho prvotným cieľom, dochádza k poruchám koncentrácie a pamäte.

Z pôvodne horlivého jedinca sa stáva nezodpovedný jedinec s úplnou stratou záujmu o danú vec.

Z pôvodného presvedčenia, že niečo musí byť urobené na 100% postupne ubúda, až dochádza paradoxne k stavu, kedy nadobudne opačné presvedčenie, že nemusí byť urobené nič.

Dochádza k úplnej bezmocnosti a vážnym problémom v medziľudských vzťahoch spojených s konfliktnými situáciami. Neraz sa objavuje aj  strata sebadôvery a následkom toho dehonestovanie iného človeka alebo jeho schopností.

Vyhorený sa týmto snaží brániť a ešte sa dostať do popredia, no už nie kvalitou svojich vlastných schopností.

5. fáza: Vyhorenie / vyčerpanie organizmu

Dochádza k úplnému psychickému zrúteniu sa.

Chorý sa stavia sám proti všetkým a aj proti svetu. Následkom syndrómu vyhorenia môže u niektorých emocionálne labilnejších osôb dôjsť i k vážnejším psychickým ťažkostiam až k psychiatrickým poruchám / ochoreniam.

Napríklad sa môžu rozvinúť nejaké fóbie, manicko-depresívna porucha a iné poruchy osobnosti.

Ešte horšou situáciou a vyvrcholením tohto všetkého sú suicidálne tendencie, opakované myšlienky na samovraždu, opakované pokusy o samovraždu až nakoniec dokonaná samovražda.

Ako sa stav vyčerpanosti prejavuje?

Emocionálna vyčerpanosť

  • psychická únava, vyčerpanosť
  • celková nespokojnosť, podráždenosť
  • strata záujmu, znížená pracovná výkonnosť
  • úzkostné stavy, pocity bezmocnosti
  • depresívne stavy, iné psychické poruchy až suicidálne tendencie
  • napätie a neschopnosť sa uvoľniť
  • interpersonálne konflikty, utiahnutie sa do samoty
  • poruchy koncentrácie, vlastné ťaživé myšlienky
  • poruchy pamäte ako následok stresu a tlaku
  • nízka sebadôvera, frustrácia
  • psychická závislosť na návykových látkach
  • hostilita, agresivita
  • dehonestácia iných ako obranný mechanizmus

+

Fyzická vyčerpanosť

  • fyzická únava - slabosť svalov, kŕče
  • pokles fyzickej výkonnosti (aj sexuálnej)
  • srdcovocievne ťažkosti - vysoký tlak krvi, tachykardia,
  • dýchacie ťažkosti - hyperventilácia
  • tráviace ťažkosti - nechuť do jedenia, hnačka, zápcha, úbytok na váhe
  • poruchy spánku - nespavosť, problémy zo zaspávaním, časté prebúdzanie sa
  • pokles imunity - náchylnosť na infekcie
  • fyzická závislosť na návykových látkach

Kto je najviac ohrozený?

3 pomyselné rizikové skupiny.

Častá otázka je, či môžem byť ohrozený i ja. Samozrejme, v začiatkoch to nikoho nenapadne. Avšak, časom si sám na sebe môžem všimnúť isté zmeny. Takže, patrím do ohrozenej bandy i ja?

1. ohrozená skupina

Vyššie popisované príčiny vzniku zužujú skupinu ľudí ohrozených syndrómom vyhorenia.

Prevažne sa jedná u tých, ktorí majú na výkon vo svojej profesii kladené príliš vysoké nároky či už svoje vlastné alebo zvýšené nároky zamestnávateľa. Ide o zamestnania s obrovskou zodpovednosťou a vážnymi následkami v prípade pochybenia. Zamestnanci pracujú s vysokým nasadením, bez možnosti omylu.

Väčšinou sa jedná o prácu s ľuďmi.

Rizikové skupiny sú napríklad:

  • lekári,
  • zdravotné sestry,
  • záchranári,
  • psychológovia,
  • sociálny pracovníci,
  • učitelia,
  • policajti,
  • hasiči
  • právnici

2. rizikové činitele - príliš veľa práce / príliš málo ohodnotenia

To však neznamená, že ostatné povolania sú bez akéhokoľvek rizika.

Takisto zamestnávateľ, ktorý požaduje od svojho zamestnanca viac ako je znesiteľné riskuje, že zamestnanec skôr či neskôr vyhorí.

Jedným z dôvodov je takisto nedostatočné finančné ohodnotenie, čo býva častým spúšťačom frustrásie, smútku, depresie a demotivácie.

Výkonnosť pracovníka takto automaticky klesá. Ten ani pochopiteľne nejaví záujem vykonávať svoju prácu zodpovedne a dobre.

Deje sa tak aj v prípade práce, ktorá nie je hodná jeho odbornej kvalifikácii.

3. okruh

V neposlednom rade sem možno zaradiť i osobnosti, ktoré s veľkým prvotným nadšením a ideálmi vkladajú do svojej profesie maximum. Neraz obetujú pre kariéru osobný život a súkromie.

Sú to napríklad:

  • novinári,
  • herci,
  • speváci
  • reportéri

Zlom nastáva vtedy, keď pochopia realitu a to, že čím viac obetujú, tým viac sa od nich požaduje. Náročné požiadavky im prerastajú cez hlavu, no napriek tomu...

Nie sú schopní priznať, že danú situáciu nezvládajú.

Ako predchádzať syndrómu vyhorenia

Prevencia závisí v prvom rade od samotnej osoby, ktorá je riziková a od jej emocionálnej stability voči rôznym externým vplyvom. Niekedy však i od inej osoby, ako napríklad zamestnávateľa. Toho nie je vždy ľahké / možné ovplyvniť.

žena stojaca na rozcestí  zozadu, rukou si drží zátylok, na rozcestí je šípka oboma smermi
Voľba správneho smeru je najdôležitejšia. Zdroj foto: Thinkstock photos

V ľahších prípadoch a u emocionálne silnejších osôb postačuje držať si dostatočný odstup od ľudí. Zminimalizujú sa tým prípadné stresujúce faktory.

Zvoliť si tú správnu cestu je vždy smerodatné.

Niekedy je potrebné urobiť tiež veľké zmeny a zásadné rozhodnutia, aby sme predišli mnohým trápeniam. Jednou z takýchto zmien je aj zmena zamestnania, ak ho nezvládame a nemáme tu správnu motiváciu.

Pokiaľ sa včas nerozhodneme správne, môžeme to neskôr ľutovať.

Prevencia

  • najdôležitejšie je klásť si nároky, ktoré sme schopný zvládnuť
  • nehnať sa bezhlavo za úspechom
  • treba vedieť povedať nie, keď vieme že je toho na nás veľa
  • vedieť sa vyrovnať s prípadným neúspechom
  • pracovať tímovo, nie samostatne s vysokým egom
  • vedieť sa správne motivovať
  • zmena pracovného prostredia, zamestnania/zamestnávateľa ak je to nutné
  • správna voľba priorít
  • pestovať si dobré medziľudské vzťahy
  • častejšie tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú nám blízky
  • niekedy je vhodná dlhšia dovolenka a načerpanie nových síl
  • relax formou odpočinku, hudby, športu
  • rozhovor s psychológom

Čo robiť ak nám hrozí syndróm vyhorenia?

V prípade, že danú situáciu nezvládate a vidíte sami na sebe zmeny, je ten správny čas niečo s tým robiť. V ľahších prípadoch sa dá znovu nejako motivovať, prípadne zmeniť doterajšie zamestnanie, pokiaľ nás nerobí šťastnými.

Nejde o ľahké rozhodnutie, ale každopádne rozumnejšie ako zo seba urobiť ľudskú trosku, keď vidíte, že je to neúnosné.

Pomáhajú stretnutia s priateľmi a relax, ktorý je tým najlepším liekom na vyčerpaný organizmus. Ten pomáha nielen pri prevencii, ale taktiež ak sa syndróm vyhorenia už u vás prejavil.

žena tlačiaca prstom pomyslený gombík smejúceho smajla z výberu troch smajlov
Podstatné je sa len správne rozhodnúť. Zdroj foto: Thinkstock photos

V horších prípadoch je nutné navštíviť psychológa alebo psychiatra a otvorene si s ním pohovoriť o vašich ťažkostiach. Je mnoho ambulancií, v ktorých vám radi pomôžu.

Psychoterapia sa pri syndróme vyhorenia veľmi osvedčila, dokonca bez nutnosti užívania psychofarmák.

Jednou z možností je aj internet, kde vám online odborník vie pomôcť radou, prípadne prehodnotením vášho stavu. Takisto existujú telefonické linky, na ktoré môžete kedykoľvek zavolať a anonymne rozobrať váš problém s odborníkom.

Možnosti sú, treba ich len využiť a nenahovárať si, že sa nič nedeje, alebo že vám sa to stať nemôže.

Zdroje

fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané