FLUÓR: Aké má využitie pre zdravie? Príznaky nedostatku i nadbytku + zaujímavosti

FLUÓR: Aké má využitie pre zdravie? Príznaky nedostatku i nadbytku + zaujímavosti
Zdroj foto: Getty images

Fluór je významným stopovým prvkom v našom organizme, ktorý zastáva funkciu stavebnej jednotky kostí aj zubov. Do ktorých ďalších procesov je zapojený? Aká je jeho úloha v prevencii zubného kazu?

FLUÓR: Čo by sme o ňom mali vedieť? Aká je jeho dôležitosť v organizme?

Základná charakteristika fluóru

Fluór je nekovový chemický prvok hojne sa vyskytujúci nielen v prírode, ale je tiež jedným zo stopových minerálov prítomných v ľudskom organizme a dôležitých pre udržanie zdravia.

Patrí mu chemická značka F. Tá je odvodená od latinského slova fluorum.

Pomenovanie fluór dostal podľa minerálu fluorit, ktorý je hlavným prírodným zdrojom fluóru. Časť slova „fluo“ znamená v latinčine „tiecť“, čo odkazuje na praktické využitie fluoritu – pridával sa ku kovovým rudám na zníženie ich teploty tavenia.

Fluór patrí medzi prvky 17. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov a nachádza sa v 2. perióde.

Zaraďujeme ho do skupiny prvkov s názvom halogény, kam patrí aj chlór, bróm a jód. Skupina bola pomenovaná na základe schopnosti jej prvkov vytvárať soli (z gréčtiny hals - soľ, gennaó - tvorím).

Pri štandardnom tlaku a teplote je fluór svetložltý plyn s dráždivým zápachom. Pri nižších teplotách sa mení na žltú kvapalinu.

Spomedzi halogénov je najľahším prvkom a má najvyššiu elektronegativitu. Práve vďaka vysokej elektronegativite je najreaktívnejším prvkom zo všetkých prvkov v periodickej tabuľke.

Reaguje s takmer všetkými prvkami (s výnimkou argónu, neónu alebo hélia), a tiež s väčšinou anorganických a organických látok.

Fluór je zároveň tiež najsilnejšie oxidačné činidlo. Reaguje s mnohými kovmi, pokrýva ich vrstvou fluoridu.

Rovnako ako ostatné halogény, aj fluór sa vyskytuje v podobe dvojatómovej molekuly F2.

Tabuľkový prehľad základných chemických a fyzikálnych informácií o fluóre

Názov Fluór
Latinský názov Fluorum
Chemická značka F
Klasifikácia prvkov Halogén
Skupenstvo Plyn (pri izbovej teplote)
Protónové číslo 9
Atómová hmotnosť 18,998
Oxidačné číslo -1
Hustota 1,696 g/l
Teplota topenia -219,67°C (vo forme F2)
Teplota varu -188,11°C (vo forme F2)

Po prvýkrát bol fluór objavený v jeho zlúčenine – kyseline fluorovodíkovej. Nadmerná reaktivita fluóru však spôsobovala jeho objaviteľom výrazné problémy s jeho izoláciou zo zlúčenín do podoby čistého prvku.

To sa podarilo až v roku 1886 francúzskemu chemikovi Henrimu Moissanovi, ktorý dokázal izolovať elementárny fluór s využitím nízko-teplotnej elektrolýzy.

Za izoláciu elementárneho fluóru získal Henri Moissan Nobelovu cenu za chémiu.

Fluór je pomerne rozšíreným prvkom prirodzene sa vyskytujúcim v atmosfére, pôde, vode, horninách sopečného pôvodu, ale aj v rastlinách a živočíchoch.

Je trinástym najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom na Zemi a predstavuje 0,06 – 0,09 % hmotnosti zemskej kôry.

Najvyššie koncentrácie fluóru sú v oblastiach bohatých na výskyt fluoridových minerálov, v sopečných oblastiach, priemyselných oblastiach, kde sa uvoľňujú zlúčeniny fluóru do prostredia (spaľovanie uhlia, spracovanie rúd) alebo aj na miestach, kde sa vyrábajú a používajú hnojivá.

Fluór nachádzame vo všetkých prírodných vodách vrátane morskej vody, pričom jeho obsah v morskej vode je v porovnaní so sladkými vodami niekoľkonásobne vyšší.

V prírode sa vyskytuje iba v podobe zlúčenín, tzn. je viazaný v molekulách ako anorganický fluorid F-. Nenachádzame ho vo voľnej forme a to kvôli jeho vysokej reaktivite.

Medzi minerály s obsahom fluóru patrí už spomínaný fluorit (CaF2), ďalej tiež kryolit (Na3AlF6), fluórapatit (Ca5(PO4)3F), topás, lepidolit alebo sľuda.

Elementárny fluór alebo jeho zlúčeniny nachádzajú v súčasnosti využitie v mnohých oblastiach.

Používajú sa napríklad:

  • Ako pomocná látka znižujúca teplotu tavenia alebo viskozitu pri spracovaní kovov (hliníka alebo železa).
  • Na čistenie kovov, leštenie alebo leptanie skla.
  • Na výrobu teflónu alebo fluoridu uránového (využívaného v jadrovej energetike).
  • Ako chladiaca látka v chladničkách, klimatizácii alebo hasiacich prístrojoch (využitie na tento účel je už obmedzené kvôli tomu, že prispievali k poškodzovaniu ozónovej vrstvy).
  • Ako prídavok do pitnej vody – fluoridácia vody.
  • Ako zložka zubných pást.
  • Na výrobu niektorých liekov.
Fluorit
Hlavným prírodným zdrojom fluóru je minerál fluorit, od ktorého je odvodené aj pomenovanie samotného prvku. Zdroj foto: Getty Images

Aká je funkcia fluóru v organizme?

Fluór je dôležitým stopovým prvkom pre ľudský organizmus. Napriek tomu, že sa v tele nachádza v pomerne malých množstvách, pre správne fungovanie niekoľkých fyziologických procesov je nenahraditeľný.

V organizme sa fluór nachádza v iba podobe iónu – ide o anorganický fluoridový anión F-. Zlúčeniny fluóru sa teda nazývajú fluoridy.

Najdôležitejšou biologickou funkciou fluóru je udržiavanie zdravých zubov a kostí.

Kumuluje sa v tvrdých tkanivách tela, teda v kostiach a zuboch, v ktorých spolu s vápnikom a fosforom vytvára kryštály minerálov fluórapatitu alebo fluórhydroxyapatitu.

Hovoríme o procese mineralizácie, vďaka ktorému sú tieto tkanivá dostatočne pevné a tvrdé.

V tomto smere plní fluór nasledovné funkcie:

  • Je kľúčovým prvkom pri vývoji zubov, nakoľko napomáha ich rastu a tvorbe.
  • Pôsobí preventívne proti vzniku zubného kazu.
  • Využíva sa v liečbe zubného kazu, nakoľko spomaľuje až odvracia progresiu už existujúcich lézií kazu.
  • Vytvára ochrannú vrstvu na povrchu zubov, čím znižuje mieru škodlivého pôsobenia kyselín z potravy alebo kyselín produkovaných baktériami prítomnými v ústnej dutine.
  • Je dôležitý pre udržanie sily a pevnosti zubov a zubnej skloviny.
  • Napomáha zlepšovať hustotu a tvrdosť kostí, vďaka čomu sú pevnejšie a stabilnejšie.

Ako účinkujú fluoridy v prevencii zubného kazu?

Účinok fluoridov v udržiavaní zdravia a pevnosti zubov sa dá vysvetliť tromi mechanizmami:

  1. podporujú mineralizáciu zubov
  2. zabraňujú demineralizácii zubov
  3. spomaľujú rast baktérií a znižujú ich účinok.

Zuby a zubná sklovina sú počas rastu a vývoja, ale tiež počas života človeka, vystavované neustále sa opakujúcim procesom demineralizácie (uvoľňovanie minerálov zo zubných tkanív) a remineralizácie (opätovné ukladanie minerálov do zubných tkanív).

Demineralizácia spôsobuje zníženie pevnosti a odolnosti zubnej skloviny a môže viesť k vzniku zubného kazu.

Na demineralizácii sa výrazným spôsobom podieľajú baktérie prítomné v ústnej dutine. Baktérie metabolizujú cukor a počas toho produkujú kyselinu mliečnu.

Tá znižuje pH slín. Keď pH slín poklesne pod kritickú hodnotu 5,5, začína sa proces demineralizácie a môže vznikať zubný kaz.

Pri demineralizácii sa zo skloviny uvoľňuje minerál hydroxyapatit Ca10(PO4)6(OH)2, ktorý predstavuje najvýznamnejšiu stavebnú zložku tvrdých zubných tkanív a zabezpečuje ich pevnosť a tvrdosť.

Ak sú v ústnej dutine prítomné fluoridy, prichytia sa na povrch kryštálov skloviny a ochránia ich pred rozpustením. Dokážu teda znížiť mieru uvoľňovania minerálov, tzn. inhibujú demineralizáciu.

Keď následne pH stúpne nad kritickú hodnotu, fluoridy začínajú proces remineralizácie. Absorbujú sa do skloviny a podieľajú sa na tvorbe minerálu fluórhydroxyapatit.

Remineralizácia je teda proces obnovy. Môže prebiehať len vtedy, ak je v slinách prítomné dostatočné množstvo potrebných látok. Jednou z týchto látok sú fluoridy.

Primárnym účinkom fluoridov je účinok lokálny, tzn. je veľmi dôležité, aby boli obsiahnuté v slinách v primeranej koncentrácii.

Keď sa cykly demineralizácie a remineralizácie opakujú, vonkajšie časti zubnej skloviny sa môžu časom zmeniť a stať sa odolnejšími voči kyslému prostrediu. Je to vďaka tomu, že sa zníži hodnota kritickej hladiny pH novovytvorených kryštálov (napríklad až na pH 4,5).

Tretím mechanizmom, ako fluoridy napomáhajú udržiavať zdravé zuby je vplyv na baktérie pôsobiace v ústnej dutine – antibakteriálny efekt.

Existuje niekoľko baktérií spôsobujúcich vznik zubného kazu, najdôležitejšou je Streptococcus mutans.

Fluoridy dokážu pôsobiť na bakteriálne bunky tak, že inhibujú ich enzymatické systémy, ovplyvňujú priepustnosť bunkových membrán alebo znižujú množstvo baktériami vyprodukovanej kyseliny.

V tomto prípade teda hovoríme o nepriamom ovplyvnení demineralizácie zubných tkanív.

Hodnota pH 5,5 je považovaná za kritickú hodnotu pH v slinách. Pri nej začína proces demineralizácie zubnej skloviny
Hodnota pH 5,5 je považovaná za kritickú hodnotu pH v slinách. Pri nej začína proces demineralizácie zubnej skloviny. Zdroj foto: Getty Images

Osud fluóru v organizme

Primárnym zdrojom fluóru pre organizmus je pitná voda a potrava. Najväčší podiel fluóru sa preto dostáva do organizmu cez tráviaci trakt.

Fluór však môže vstupovať do tela aj cestou inhalácie (vdychovania) alebo kontaktom s kožou.

Človek sa teda najčastejšie dostáva do kontaktu s fluórom pri príjme potravy, pitnom režime, používaní produktov obsahujúcich fluoridové zlúčeniny, ako sú zubné pasty, farbivá, pesticídy, alebo tiež pri činnostiach súvisiacich so spracovávaním kovov či skla.

Absorpcia

Fluór prijímaný v potrave alebo pitnej vode sa pomerne rýchlo a vo vysokej miere vstrebáva v tráviacom trakte. Až takmer 90 % z celkového množstva fluóru prítomného v prijatej potrave sa absorbuje v žalúdku (menšinový podiel) a v tenkom čreve (väčšinový podiel).

Fluór z prijatej potravy reaguje s kyslým obsahom v žalúdku a následne sa vstrebáva hlavne vo forme fluoridu sodného, fluorovodíka alebo kyseliny fluorokremičitej.

Podiel fluóru, ktorý sa neabsorbuje v prostredí tráviaceho traktu sa vylučuje stolicou (približne 10 %).

Vstrebávanie fluóru môže byť ovplyvnené inými súbežne prijímanými zložkami potravy.

Výrazné zníženie absorpcie niektorých zlúčenín fluóru spôsobuje napríklad vápnik, hliník alebo horčík, nakoľko s fluórom vytvárajú nerozpustné a ťažko vstrebateľné komplexy.

Distribúcia

Absorpciou z tráviaceho traktu sa fluór dostáva do krvného obehu a krvou je distribuovaný na miesta potreby.

V krvi je fluór viazaný na plazmatické bielkoviny. Najvyššiu koncentráciu v krvi dosahuje približne 20 – 60 minút po prijatí v potrave.

Množstvo fluóru v tele dospelého človeka sa pohybuje okolo hodnoty 3 mg. Takmer všetok podiel (99 %) sa sústreďuje v tvrdých mineralizovaných tkanivách – kostiach a zuboch, zvyšné 1 % sa ukladá v mäkkých tkanivách.

Pri nadmernom príjme sa fluór začne ukladať do mäkkých tkanív vo väčšom množstve.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré majú vplyv na celkový obsah fluóru v organizme. Je to napríklad acidobázická rovnováha, zloženie krvi, činnosť hormónov, funkcia obličiek, genetické faktory, diéta, fyzická aktivita, a dokonca aj nadmorská výška.

Fluór je schopný prechádzať aj cez placentu. Množstvo, ktoré prechádza placentou je závislé od množstva fluóru v krvi matky. Čím je vyššie, tým sa zvyšuje aj podiel fluóru v placente.

Koncentrácia v placente predstavuje asi 60 % z celkovej koncentrácie fluóru v krvi matky.

Ak sa koncentrácia fluóru v krvi matky významne zvýši, placenta dokáže fungovať ako bariéra brániaca prechodu nadmerného množstva fluóru k plodu, čím ho chráni pred vysokými koncentráciami.

Fluór prestupuje v malých množstvách taktiež do materského mlieka.

Vylučovanie

Eliminácia fluóru z organizmu sa uskutočňuje primárne prostredníctvom obličiek, tzn. vylučuje sa do moču.

Nakoľko sa koncentrácia fluóru v krvi nereguluje procesom homeostázy, práve obličky sú hlavným zodpovedným orgánom pre reguláciu a udržiavanie fyziologickej hladiny fluóru v ľudskom tele.

Ochorenia alebo rôzne poruchy funkcie obličiek majú za následok zadržiavanie fluóru v tele a tým zvýšenie jeho hladiny.

Zanedbateľný podiel fluóru sa odstraňuje aj cez pot, sliny alebo stolicou.

Aký je odporúčaný denný príjem fluóru?

Odporúčania na priemerný denný príjem fluóru nie sú vzhľadom na nedostatok údajov stanovené.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však publikuje hodnoty adekvátneho príjmu fluóru. Adekvátny príjem je priemerná hodnota určená na základe pozorovaní a predpokladá sa, že je primeraná potrebám populácie.

Okrem toho je stanovená aj horná hranica príjmu fluóru, ktorá je u človeka ešte tolerovaná. Táto hranica predstavuje maximálny dlhodobý denný príjem fluóru zo všetkých zdrojov, pri ktorom nehrozí riziko vzniku nežiaducich zdravotných následkov.

Tabuľkový prehľad adekvátneho denného príjmu a hornej hranice príjmu fluóru v závislosti od veku

Veková skupina Adekvátny príjem fluóru Horná hranica príjmu fluóru
Dojčatá (vo veku 7 – 11 mesiacov) 0,4 mg/deň Neudáva sa
Deti vo veku 1 – 3 roky 0,6 mg/deň 1,5 mg/deň
Deti vo veku 4 – 6 rokov 1 mg/deň (chlapci) 0,9 mg/deň (dievčatá) 2,5 mg/deň
Deti vo veku 7 – 8 rokov 1,5 mg/deň (chlapci) 1,4 mg/deň (dievčatá) 2,5 mg/deň
Deti vo veku 9 – 10 rokov 1,5 mg/deň (chlapci) 1,4 mg/deň (dievčatá) 5 mg/deň
Dospievajúci vo veku 11 – 14 rokov 2,2 mg/deň (chlapci) 2,3 mg/deň (dievčatá) 5 mg/deň
Dospievajúci vo veku 15 – 17 rokov 3,2 mg/deň (chlapci) 2,8 mg/deň (dievčatá) 7 mg/deň
Dospelí (vo veku ≥ 18 rokov) 3,4 mg/deň (muži) 2,9 mg/deň (ženy) 7 mg/deň
Tehotné ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 2,9 mg/deň 7 mg/deň
Dojčiace ženy (vo veku ≥ 18 rokov) 2,9 mg/deň 7 mg/deň

Potravinové a iné zdroje fluóru

Napriek tomu, že sú fluoridy dôležitou súčasťou nášho každodenného života, denne ich prijímame len v pomerne malých množstvách.

Zdrojom najväčšieho množstva fluóru pre náš organizmus je pitná voda. Fluór je na jednej strane prirodzene prítomný v pitnej vode, avšak v súčasnosti sa koncentrácia fluóru vo vode zámerne navyšuje jeho pridávaním – hovoríme o fluoridácii vody.

Do celkového množstva fluóru, ktoré človek prijme v priebehu dňa sa okrem pitnej vody započítavajú aj čiastkové podiely z potravy alebo ďalších produktov používaných na dennej báze.

Obsah fluóru v potravinách je zvyčajne nízky (menej ako 0,05 mg/100 g) a k celkovému dennému príjmu fluóru prispievajú podielom len 0,3 – 0,6 mg.

Medzi potraviny bohatšie na obsah fluóru zaraďujeme napríklad čaje, mleté kuracie mäso s obsahom pomletých kostí, mäso v konzervách, morské ryby (najmä ak sú konzumované aj s kosťami, napr. sardinky), obilniny, ovocné šťavy (hlavne hroznová), mlieko alebo tiež dojčenská výživa.

Z rastlín je dobrým zdrojom fluóru čajovník (čajovník čínsky) – fluoridy sa koncentrujú predovšetkým v listoch. Čím kyslejšia je pôda, na ktorej rastlina rastie, tým kumuluje viac fluoridov.

K celkovému dennému príjmu fluóru prispieva aj konzumácia liekov, výživových doplnkov, používanie fluoridových zubných pást alebo iných produktov ústnej hygieny (ústne vody, peny, gély, laky, profesionálne dentálne produkty atď.).

Potraviny, ktoré môžu potenciálne narúšať hladinu fluóru v organizme zaraďujeme napríklad chloridy, prítomné najmä v kuchynskej soli. Nízky príjem chloridov znižuje mieru vylučovania fluóru obličkami a tým zvyšuje jeho zadržiavanie v tele.

Ďalej potrava bohatá na mäsové bielkoviny zapríčiňuje zadržiavanie väčšieho množstva fluóru.

Taktiež už spomínané zlúčeniny vápnika, hliníka alebo horčíka majú na svedomí výrazné zníženie absorpcie fluóru.

Fluoridácia vody a potravín – aký má význam?

Fluoridácia vody alebo ďalších potravín je proces úmyselného pridávania fluóru v kontrolovaných množstvách, aby sa jeho koncentrácia v týchto produktoch zvýšila.

Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť systematický príjem fluóru v populácii bez toho, aby musel byť tento príjem aktívne kontrolovaný a zároveň v takých množstvách, ktoré sú potrebné pre udržanie zdravia a predchádzanie zdravotným následkom prípadného nedostatku.

Fluoridácia vody sa po prvýkrát zaviedla do praxe už v roku 1945 v USA a až do súčasnosti sa praktizuje v mnohých krajinách po celom svete.

Zavedenie procesu fluoridácie vody prinieslo významné zníženie výskytu zubného kazu v populácii, či už sa jedná o mliečne alebo trváce zuby. Ide preto o účinné preventívne opatrenie proti vzniku zubného kazu u detí aj dospelých.

Je dôležité, aby sa počas fluoridácie vody neprekročila hodnota fluóru natoľko, aby dochádzalo k vzniku toxicity a výskytu vedľajších účinkov.

Preto je optimálna hodnota koncentrácie fluóru v pitnej vode stanovená v rozmedzí 0,8 – 1,5 mg/l (v Európe).

Okrem fluoridácie vody sa stretávame aj s alternatívnymi metódami – a teda pridávaním fluóru do mlieka alebo kuchynskej soli.

Tieto metódy sú využívané v menšej miere a hlavne v oblastiach, kde je obmedzený prístup k zubárskym službám alebo kde fluoridácia verejných vôd nie je možná.

Fluoridácia je už dlhodobo predmetom mnohých diskusií, najmä kvôli jej spájaniu s výskytom negatívnych účinkov na ľudský organizmus. Za roky jej existencie si našla veľa odporcov.

Niektoré štúdie ukázali, že nadmerný príjem fluóru u detí prispieval k negatívnym účinkom na vývoj ich mozgu. Aj z tohto dôvodu sa musia pri fluoridácii prísne dodržiavať stanovené limity koncentrácií.

Fluór v zubných pastách alebo ako doplnok výživy

Úspech, ktorý v zmysle zníženia výskytu zubného kazu a spomalenia progresie už existujúcich lézií kazov priniesla fluoridácia vody, viedol k vývoju mnohých produktov obsahujúcich fluór.

Jedná sa o doplnky výživy, zubné pasty, ústne vody alebo profesionálne dentálne produkty, ako sú peny, gély, laky a iné.

Prvá zubná pasta s obsahom fluóru, konkrétne fluoridu sodného, bola vyrobená v roku 1955.

Ako už bolo spomínané, aj tieto produkty významne prispievajú k celkovému množstvu fluóru, ktoré je denne prijímané do organizmu.

Ich súbežné používanie spolu s príjmom fluoridovanej vody preto vyvoláva obavy v zmysle prekročenia denných povolených limitov príjmu.

Rizikovou skupinou v tomto smere sú hlavne deti.

U detí existuje zvýšené riziko prehltnutia zubnej pasty počas umývania zubov. Odhaduje sa, že deti vo veku menej ako 6 rokov prehltnú približne 0,3 mg fluoridov z pasty pri každom umývaní zubov.

Odporúča sa preto, aby rodičia kontrolovali deti počas umývania zubov.

Majú sa používať zubné pasty s nižším obsahom fluoridov a na kefku nanášať malé množstvá vo veľkosti zrnka ryže u malých detí do 3 rokov, vo veľkosti hrášku u väčších detí medzi 3 – 6 rokom.

Užívanie doplnkov výživy s obsahom fluóru sa odporúča zvyčajne u detí s vysokým rizikom vzniku zubného kazu, prípadne ako alternatíva pri dostupnosti len nefluoridovanej vody.

V súčasnosti máme na trhu k dispozícii fluór len ako súčasť viac-komponentných prípravkov – multivitamínové alebo minerálne doplnky.

U detí do 6 rokov existuje najvyššie riziko prehltnutia zubnej pasty počas umývania zubov
U detí do 6 rokov existuje najvyššie riziko prehltnutia zubnej pasty počas umývania zubov. Zdroj foto: Getty Images

Ako sa prejavuje nedostatok a nadbytok fluóru?

Pri nedostatočnom príjme fluóru, ktorý je výrazný alebo dlhodobý, dochádza k poklesu jeho hladiny v organizme.

Zatiaľ jediným známym dôsledkom tohto nedostatku je zvýšené riziko vzniku zubného kazu u ľudí v akomkoľvek veku.

Naopak, oveľa častejšie sa stretávame s výskytom vysokej hladiny fluóru.

Častejšia je vysoká hladina fluóru.

Nadbytok fluóru v organizme vzniká v dôsledku príjmu vysokých dávok fluoridov, najčastejšie nekontrolovaným kombinovaním ich rôznych zdrojov – pitná voda, doplnky výživy, zubné pasty a produkty ústnej hygieny.

Zvýšená hladina fluóru je pre organizmus nebezpečná, vyvoláva radu nežiaducich príznakov a môže viesť až k toxicite.

Rizikovými skupinami pre vznik toxicitydeti a osoby so známou precitlivenosťou na fluór a jeho zlúčeniny.

Až 80 % prípadov toxicity fluóru sa pozoruje práve u detí vo veku do 6 rokov, a to kvôli prehĺtaniu zubných pást alebo iných produktov ústnej hygieny.

Najnižšia dávka fluóru, pri ktorej je už možné pozorovať akútne vedľajšie účinky je 5 mg/kg telesnej hmotnosti.

Medzi najčastejšie príznaky akútnej toxicity patrí:

  • Nadmerné slinenie
  • Nevoľnosť a vracanie
  • Bolesť brucha
  • Hnačka
  • Plytké dýchanie a slabý srdcový tep
  • Potenie
  • Celková slabosť a tras
  • Kŕče

Nežiaduce pôsobenie fluóru na tráviaci trakt je spôsobené vznikom a pôsobením kyseliny fluorovodíkovej.

Menej často sa vyskytuje bolesť hlavy, únava, svrbenie, slabosť a necitlivosť končatín. Pri závažných otravách sa pozoruje poškodenie tkanív, problémy s dýchaním a so srdcom.

Hladina fluoridov v krvi v hodnote 9,1 mg/l sa považuje už za nezlučiteľnú zo životom.

Okrem spomenutých príznakov spôsobuje zvýšená hladina fluóru aj radu ďalších porúch, ktoré zvyčajne nie sú na pohľad viditeľné.

V krvi sa uvoľnené fluoridové ióny zlučujú s vápnikom a pri ich výraznom nadbytku spôsobujú pokles hladiny vápnika – hypokalciémiu.

Fluór pri vysokých dávkach stimuluje funkciu osteoblastov (bunky, ktoré odbúravajú kostné tkanivo) a naopak inhibuje funkciu osteoklastov (bunky, ktoré vytvárajú kostné tkanivo).

Spôsobuje tiež spomalenie mnohých enzymatických systémov.

Chronický, tzn. dlhodobý príjem vysokých dávok fluóru do organizmu vedie k bolesti kĺbov, zhrubnutiu a zvýšeniu hustoty kostí.

Fluoróza ako závažný následok nadbytku fluóru

Najvýznamnejším následkom chronického predávkovania fluórom je rozvoj zubnej fluorózy.

Ide o vývojovú poruchu zubnej skloviny, ktorá vzniká v období jej formovania. Je spôsobená nadmernou systémovou expozíciou fluóru počas prvých šiestich až ôsmich rokov života.

Zubná fluoróza sa preto týka detí. Akonáhle je vývoj zubov kompletne ukončený, fluoróza sa už nevyvíja ani za predpokladu vysokej hladiny fluóru v organizme.

Postihnutá sklovina, v porovnaní so zdravými zubami, obsahuje viac proteínov, je porézna a menej priehľadná.

Počiatočná forma zubnej fluorózy sa prejavuje výskytom malých nepriehľadných fľakov alebo škvŕn na sklovine.

Pri pokročilejšej až závažnej forme sú škvrny väčšie a výraznejšie, sú zafarbené na žlto alebo svetlo-hnedo, zubami prechádzajú úzke biele horizontálne čiary, sklovina je deformovaná, porézna, až dochádza k jej stratám.

V prípade mliečneho chrupu sa fluoróza najčastejšie vyskytuje na stoličkách alebo očných zuboch. Pri trvácom chrupe zas na stoličkách a predných zuboch.

Práve preto je zubná fluoróza svojim spôsobom estetický problém.

Závažné prípady chronického predávkovania fluórom môžu viesť aj k vzniku kostnej fluorózy. Tá sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov.

Je charakteristická zmenami v štruktúre kostí – tvorí sa nadmerné množstvo nemineralizovaného kostného tkaniva a zároveň je narušená mineralizácia kostí.

V začiatočných štádiách dochádza k zvýšeniu hustoty kostí, kosti sú však krehké a ľahko sa lámu.

Ochorenie v priebehu rokov postupuje k bolesti a stuhnutosti kĺbov, ochabnutiu svalstva, vápenateniu väziva a šliach, až k strate pohyblivosti alebo nervovým problémom.

Na záver môžeme spomenúť aj nežiaduce účinky spôsobené fluórom prijímaným inhalačnou formou alebo kontaktom s kožou.

Ide najmä o podráždenie sliznice dýchacích ciest, očí a kože, prípadne tiež vznik porúch pečene a obličiek.

Zaujímavé články Zdravotéky:

Zdroje údajov v anglickom jazyku

Zdroje údajov v českom jazyku

  • solen.cz - KOSTNÍ FLUORÓZA, MUDr. Dagmar Opichalová, MUDr. Pavel Horák, CSc., MUDr. Věra Vavrdová, doc. MUDr. Martin Tichý, CSc.
fzdieľaj na Facebooku
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Cieľom portálu a obsahu nie je nahradiť odborné vyšetrenie. Obsah má len informatívny a nezáväzný charakter, nie poradný. V prípade zdravotných ťažkostí odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, navštíviť alebo kontaktovať lekára, lekárnika.

Odporúčané