Fenylketonúria: Čo je to a aké má príznaky? (Hyperfenylalaninémia)

Fenylketonúria: Čo je to a aké má príznaky? (Hyperfenylalaninémia)
Zdroj foto: Getty images

Fenylketonúria je dedičná porucha metabolizmu aminokyseliny fenylalanín. V tele úplne absentuje fenylalanínhydroxylóza. To je enzým premieňajúci aminokyselinu fenylalanín na tyrozín. Tento enzým celkovo pomáha urýchľovať v organizme viacero metabolických dejov a procesov. Dochádza tak k hromadeniu fenylalanínu v organizme, a to v rôznych telesných tekutinách. Postihuje už deti tesne po narodení.

Charakteristika

Ochorenie sa označuje aj podľa svojej skratky jednoducho PKU (phenylketonuria). Ide o dedičné ochorenie, ktoré je spôsobené mutáciou génu. Toto následne zapríčiní absenciu enzýmu, ktorý premieňa aminokyselinu fenylalanín.

Fenylalanín sa v tele hromadí, a to najmä v telesných tekutinách. Pričom nadmerné množstvo spôsobí rozvoj mentálnej retardácie a taktiež fyziologické symptómy. Príčinou je poškodenie nervových vlákien a zásah do metabolických dejov. Za normálnych okolností sa fenylalanín premieňa na tyrozín.

Choroba bola prvýkrát zaznamenaná už v roku 1934. Ide o ochorenie autozomálne recesívne. Čiže pre vypuknutie ochorenia je potrebné, aby bol poškodený gén zdedený od oboch rodičov.

V tom prípade, ak sú obaja rodičia nosičmi PKU, je riziko vypuknutia ochorenia 25 % a riziko pre jeho nosičstvo je až 50 %. Avšak, je aj 25 percentná šanca, že sa ochorenie u dieťaťa nevyvinie a nebude ani jeho prenášačom.

Vyskytuje sa zhruba u jedného zo 6 až 10 tisíc novorodencov. Ale pomer výskytu je závislý na geografickej polohe. Napríklad v Taliansku a v Írsku sa udáva vyšší výskyt a naopak, vo Fínsku či Japonsku zase nižší. V takom Turecku je prevalencia ochorenia až v jednom prípade zo 4000.

fenylketonúria sa začína rozvíjať už pri dojčení
I materské mlieko obsahuje fenylalanín. Zdroj foto: Thinkstock photos

Ochorenie sa rozvíja už u detí. A to hneď, akonáhle začnú prijímať mlieko, stúpa u nich hladina fenylalanínu. Ten na základe nadbytku začne poškodzovať mozog. Tak sa už počas dojčenského veku začína vyvíjať psychomotorická retardácia.

Dieťa je zároveň nepokojné. Už medzi 6.  12. mesiacom sa u neho môžu objaviť epileptické záchvaty. Deti sú bledé, majú svetlé vlasy a modré oči. Pokožka je náchylná na ekzémy. Fenylalanín sa vylučuje aj do moču, ktorý následne typicky páchne.

Avšak, vďaka novorodeneckému skríningu sa dá ochorenie pomerne rýchlo zachytiť. Pričom vzhľadom k možnostiam modernej medicíny sú vyhliadky na kvalitnejší život pomerne vysoké. Samozrejme, potrebná je dôsledná liečba a pozitívny prístup a aktivita zo strany rodiča.

Poškodenie nastáva v géne pre fenylalanínhydroxylázu (FAH). Lokus je umiestnený na 12 chromozóme. A uvádza sa, že poznáme približne 400 mutácií v danom géne.

Čo je to fenylalanín?

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina. Označenie esenciálna preto, že telo si ju nevie samo vyrobiť a musí ju prijímať zo stravy. Je dôležitá, lebo slúži na prenášanie nervových vzruchov.

Chemický vzorec fenylalanínu
Vzorec phenylalanínu, čiže fenylalanínu. Zdroj foto: Thinkstock photos

Fenylalanín sa za pomoci enzýmu fenylalaninhydroxylázy (FAH) mení na tyrozín. Tyrozín je následne využívaný, a veľmi dôležitý, pri tvorbe neurotransmiterov. Tvoria sa z neho dopamín, adrenalín, noradrenalín, tyroxín.

Čiastočne sa z neho vytvára aj melanín, ktorý slúži ako kožný pigment. U dospelých následne pozostáva asi 10 % fenylalanínu. Tento zvyšok sa využije na tvorbu bielkovín. U detí je pomer iný, pričom na tvorbu bielkovín sa využíva až 60 %. 

Fenylalanín sa nachádza aj v mäse, ako zložka bielkovín
Mäso ako hlavný zdroj fenylalanínu. Zdroj foto: Thinkstock photos

Je súčasťou všetkých živých organizmov, a to vo forme bielkovín. Najvyššie zastúpenie fenylalanínu v strave je v:

  • čokoláde
  • syroch
  • orechoch
  • semenách
  • mlieku
  • vajciach
  • mäse
  • sója, tofu
  • využíva sa aj v umelých sladidlách

Fenylalanín má niekoľko dobrých vlastností, ako sú napríklad:

  • zlepšuje pamäť
  • dodáva odolnosť voči stresu
  • podporuje duševnú kondíciu
  • podporuje sexuálnu aktivitu
  • využíva sa pri ochoreniach ako sú Parkinson, Skleróza multiplex, reumatoidná artritída či pri duševných poruchách

Príčiny

Fenylketonúria je najčastejšie recesívne dedičné ochorenie. Vzniká defektom génu (12q22-q24.2), ktorý spôsobí absenciu enzýmu zvaného fenylalanínhydroxylóza (FAH). Enzým môže úplne chýbať, alebo je jeho hladina nedostačujúca.

Tento enzým zodpovedá za viacero metabolických procesov v organizme. Avšak, najmä premieňa aminokyselinu fenylalanín na tyrozín. Pokiaľ tento enzým v organizme nie je, fenylalanín sa hromadí v telesných tekutinách, a teda aj v krvi. To spôsobuje problémy v centrálnej nervovej sústave, nakoľko je jeho vysoká hladina v tele toxická

Následne dochádza k poruchám CNS, tie sa prejavujú hlavne mentálnou retardáciou, či na iných mozgových funkciách. Pridružujú sa aj záchvaty svalových kŕčov. Dochádza aj k problémom s pigmentáciou, keďže sa časť fenylalanínu využíva pri tvorbe melanínu.

Pri nadbytku sa fenylalanín vylučuje močom, z čoho je odvodený názov fenylketon - úria.

Dôsledkom je nedostatok tyrozínu. Ten sa nahrádza zvýšeným príjmom v strave. Tyrozín je aminokyselina. Je významný pri tvorbe hormónov, ako sú napríklad adrenalín, noradrenalín, dopamín, ale aj tyroxín.

Tyrozín nie je esenciálna kyselina, takže si ho vie telo vyrobiť samo. Avšak, iba ak má dostatok fenylalanínu, a teda FAH. Jeho zdrojmi sú hlavne mandle, jadierka, sezam, banány, či avokád, ale aj mliečne výrobky.

Príznaky

Choroba sa prejavuje fyziologicky, čiže telesne a aj psychicky. Po psychickej stránke dochádza pri neliečení choroby už od detského veku k rozvoju mentálnej retardácie. Nástup ochorenia je hneď po nasadení mlieka.

Fenylalanín sa hromadí v organizme. To škodí CNS a z toho vyplývajú ťažkosti. Pri neliečení majú deti znížené IQ. A to na hranici imbecility alebo idiocie. Obvykle znižuje choroba IQ na polovicu pôvodnej hodnoty.

Prvé príznaky sa rozvíjajú už od 2. mesiaca. Naplno sa ale prejavia medzi 6. a 12. mesiacom. Okrem mentálnej retardácie sa pridružujú ťažkosti s pamäťou, deti sú hyperaktívne. Z psychického hľadiska okrem mentálnej retardácie dochádza aj k nestálosti správania detí, ktoré môžu byť niekedy apatické, inokedy nepokojné a tiež agresívne.

Z fyziologických prejavov sú ďalej typické grganie či zvracanie. Pre chorobu je charakteristická aj znížená pigmentácia pokožky. Celkovo je koža bledásuchá a aj vlasy sú bledé a oči väčšinou modré. Koža je náchylná na ekzémy alebo vyrážky.

Okrem bledosti, spôsobuje z fyziologického hľadiska choroba, aj zlý vývoj zubov, ploché nohy, poruchy hybnosti chrbticestuhnutosť svalov. Poškodenie centrálnej nervovej sústavy spôsobuje záchvaty kŕčov.

Zvýšená hladina fenylalanínu vedie k jeho vylučovaniu močom. To spôsobuje typický zapáchajúci moč, akoby po myšine. Ochorenie môže spôsobiť aj zaostávanie rastu, mikrocefáliu, čo je viditeľne zmenšená mozgová časť hlavy oproti tvárovej časti.

Ochorenie sa môže prejavovať v rôznych formách. Najčastejšou formou je klasická fenylketonúria. Následne sú známe aj stredne ťažká a ľahká forma. Ľahký typ sa označuje aj ako hyperfenylalaninémia.

Fenylketonúria s mikrocefáliou, porovnanie s normálnym rozmerom hlavy
Porovnanie: mikrocefália a normálne rozmery hlavy. Zdroj foto: Thinkstock photos

Príznaky, ktoré sa vyskytujú pri fenylketonúrii:

  • mentálna retardácia, pri zanedbaní liečby až ťažký stupeň
  • kŕčové záchvaty
  • mikrocefália
  • poruchy pamäte
  • psychické poruchy, agresivita, hyperaktivita
  • znížená pigmentácia, čiže bledá koža a vlasy, modré oči
  • zvracanie
  • grganie
  • ekzém
  • zapáchajúci moč po myšine
  • spomalenie rastu, nižší vzrast
  • mimovôľové pohyby

Diagnostika

Ochorenie sa u nás dá zistiť už viac ako 50 rokov. Po pôrode sa vykonávajú skríningové vyšetrenia novorodencov. Pomocou krvného laboratórneho vyšetrenia sa zisťuje prítomnosť alebo neprítomnosť enzýmu FAH, ktorý premieňa aminokyseliny na tyrozín. Aby sa diagnóza potvrdila, vykonávajú sa aj genetické vyšetrenia.

Okrem toho sa môžu pozorovať aj príznaky u dieťaťa v neskoršom veku. Ako napríklad svalové kŕče. Používa sa aj EEG, ktorým sa zaznamenáva elektrická aktivita mozgu, čo môže včas odhaliť psychomotorickú retardáciu.

Priebeh

Ochorenie nastupuje hneď po začatí prijímania mlieka. Fenylalanín sa začne hromadiť a už približne od 2. mesiaca sa môžu prejavovať prvé príznaky. Naplno sa prejavy zvýraznia medzi 6. až 12. mesiacom. 

Hneď, ako začne novorodenec piť materské mlieko, dochádza k zvýšeniu hladiny aminokyselín a pokiaľ tie nie sú enzymaticky odbúravané, dochádza k poškodeniu mozgu. A teda k vývoju mentálnej retardácie.

U väčších detí sa rozvíja hyperaktivita, poruchy pamäti, správania. Dieťa je nepokojné, môže byť agresívne. Avšak, zaostávanie vo vývoji je viditeľné už medzi 4. - 9. mesiacom života. Spomalenie vývoja sa prejaví aj mikrocefáliou, čo je menší podiel mozgovej časti hlavy oproti tvárovej.

Ako hladina aminokyselín stúpa, tak sa poškodenie centrálnej nervovej sústavy zhoršuje. Sú viditeľné už aj vonkajšie fyziologické prejavy choroby. Ako sú kŕče, tras či mimovôľové pohyby, ale aj intenzívne vracanie.

Deti sú bledé, a to z dôvodu zníženej pigmentácie kože. Podobne, bledé sú aj vlasy a oči majú modré dúhovky. Koža je citlivá, vo zvýšenej miere sa tvoria ekzémy či iné vyrážky. Okrem svalových kŕčov býva prítomné stuhnutie svalov.

Zvýšená hladina fenylalanínu sa odzrkadlí aj v jeho vylučovaní do moču. Ten má následne typický myšací zápach. Ktorý je citeľný aj v pote, teda z kože. Proti týmto príznakom existujú účinné opatrenia a liečebné postupy. Informácie o nich uvádzame v liečbe.

Potraviny a fenylketonúria

Ako je uvedené, tak pri fenylketonúrii je potrebné dodržiavať diétny režim. Bielkoviny sa nachádzajú vo väčšine potravín, a to znamená, že podobne ako u celiatikov, aj pri tomto ochorení je potrebná úprava stravy.

Do stravy sa zahŕňajú potravinové doplnky, a to ako špeciálne aminokyselinové zmesi. Tie sa prijímajú každý deň, aby bol dodržaný potrebný denný príjem bielkovín. Tie sú totižto dôležitým stavebným prvkom v organizme.

Vhodné sú špeciálne upravené potraviny a potraviny s minimálnym obsahom bielkovín, ktoré sa vážia, aby bol príjem kontrolovaný. Niektoré potraviny sa po výpočte môžu v jedálničku nachádzať, a to sú napríklad:

  • zemiaky a výrobky z nich
  • karfiol
  • kapusta
  • špenát
  • kečup
  • horčica
  • a iné druhy zeleniny a ovocia s nízkym obsahom bielkovín

V infografike uvádzame stručný prehľad zo zastúpenia nevhodných a vhodných potravín. Pre toto ochorenie existujú aj presné potravinové tabuľky, ktoré uľahčujú výber stravy a pri zostavení diéty poradí aj odborník na dietológiu.

Fenylketonúria - vhodné a nevhodné potraviny
Fenylketonúria - nevhodné a vhodné potraviny

Ako sa lieči: Fenylketonúria

Fenylketonúria a jej liečba? Lieky i diéta

Zobraziť viac

Informácie vo videu

fzdieľaj na Facebooku

Zaujímavé zdroje informácií

  • solen.cz - Pacient s fenylketonurií: současné léčebné možnosti a výhled do budoucnostidoc. MUDr. Dagmar Procházková, Ph.D., MUDr. Petra Konečná, Ph.D., MUDr. Kateřina SlabáPediatrická klinika, Lékařská fakulta Masarykovy Univerzity v Brně a Fakultní nemocnice Brno
  • orpha.net - Fenylketonúria
  • mayoclinic.org - Phenylketonuria (PKU)
  • healthline.com - Phenylketonuria (PKU)
  • medlineplus.gov - Phenylketonuria
Ste doktor, či zdravotník? Zviditeľnite sa a zdieľajte skúsenosti!

Vytvorte si vlastný blog na Zdravoteka.sk, ktorú číta 620 000 ľudí mesačne. Napíšte nám →

Zoznam lekárov liečiacich chorobu

Odporúčané